Tesãi

Tembi'u oñemidáva ka'avóre ha'e pe oñeinvestigave va'ekue jaikove pukuve hag̃ua.

Kóva ndaha'éi techapyraínte. Umi kuatia ohecháva opaite mbo'ehára tembi'u ka'avoregua rehe ojekuaa porã — ha avei oñemboyke, ojekuaárõ omongu'éta umi industria tuichávape.

Tembi'u oñemidáva ka'avóre ha'e pe oñeinvestigave va'ekue jaikove pukuve hag̃ua.
Photo: Bill Ebbesen / Wikimedia Commons (CC BY)
"Peteĩ tembi'u ka'avoregua oñembosako'i porãva iporã tesãirã, ome'ẽ opaite vitaminakuéra, ha ikatu oipytyvõ ñemo'ã ha pohãramo heta mba'asykuérape. Iporã opaite tekove rekove pukukue javeve."
— Academy of Nutrition and Dietetics, Position Paper
01

Py'a mba'asy

Tembi'u plantas-pegua techakuaa ha'e añónte tembiporu ohecháva coronaria py'a mba'asy ñemomba'e ensayo controlado-pe. Omoĝua LDL colesterol, presión ha inflamación.

02

Diabetes tipo 2

Veganos orekóva diabetes tipo 2 tasa mombyry porãvéva grupo peteĩvépe. Tembi'u plantas-pegua oporombotuvichai insulina ha pytyvõ remisión.

03

Cáncer riesgo

Carne procesada ha'e Grupo 1 carcinógeno (WHO). Carne pytã ha'e Grupo 2A. Tembi'u fibra-pegua ha techakuaa oñondive colorectal, mama ha próstata cáncer tasa mombyry.

04

Teko reity

Yvy ári 'Zonas Azules' — comunidades oiko hetavéva — tembi'u 90–95% plantas-pegua calorías rupi. Tembiapo ojehecháva continente peteĩ peteĩ rehe.

05

Resistencia antimicrobiana

80% antibióticos yvy ári oñemongaru mymba animales ryru-pe. Ojejapo sa'y sa'yve resistencia ava-pe ojeporu.

06

Pandemia riesgo

Mba'asy pyahu hetave — gripe aviar, gripe porcina, SARS, MERS — animales ñemboguapy-pe ñepyrũ. Industria fábrica oñonduku billones mymba immunocompromiso ava yvy ndive.

Tembiapópe porãvéva

Mba'épe investigación hesakã porãve.

Yvoty rembiporu ojeporu ñepyrûme heta mba'épe, ha ko'ã ojeikuaáva hesakãha ndaha'evéi oñembopupu. Ko'ã ha'e mba'e hesakã porãvéva.

Py'a mba'asy

Yvoty tembi'u ha'e peteî jejavykue oñembohechaukáva ensayo clínico-pe oñembyaténta ha oñemboaje coronary artery disease. Mecanismo hesakã: grasa saturada ha colesterol ha'e, fibra ha antioxidante oñemboja rehegua.

Diabetes tipo 2

Yvoty rembiporu oñembokakua insulina sensibilidad arapysã-ndive ha, heta ensayo-pe, oñemoatã diabetes tipo 2 — oky'a nda'evéi hembi'arã. Ko'ã ndaha'éi ñembyasyha; oĩ diabetes diario principal-pe.

Presión alta

Heta ñepytyvõ-pe, yvoty rembi'u omba'apo oipytyvõva presión pytûme hekopyhápe reheve, fármaco ypy reheve ojapoháicha. Carne procesada sal heta ndaha'evéi ha yvoty potasio heta ojapo ambue mba'e.

Cáncer oĩhápe

Organización Mundial de la Salud (OMS) oñemongu'e carne procesada Grupo 1 carcinógeno (etiketáicha tabaco ha'e evidencia mbyte reheguáicha, nda'evéi riesgo tuicháicha). Yvoty oĩ ha'éva oiporavo porãve colorrectal, mama ha próstata cáncer tasa michîhápe.

Nutriente lista hesakã

Poteĩ mba'e ehecháta porã haguã.

Yvoty rembiporu oñembojevy porã, ha nutriente michĩ osẽva oñehecháta ojeporavo haguã. Nda'evéi hasy — opaite ha'e peteî heko ha suplemento ivaitu.

Vitamina B12

Eiporu suplemento. Opaite ára. B12 oipuru bacterias, ndaha'éi yvoty térã mymba — carne moderna oimeéta chupe ha'e ganado ojeporu suplemento avei. Tableta barato peteî arapygua omboguata mba'e.

Omega-3 (ALA → EPA/DHA)

Peteî cucharada lino molido, chía térã cáñamo oñemopytyvõ ALA. Eipurusévo tranquilidad, suplemento alga-based EPA/DHA oñomongeta peteî peteîva omega-3 pescado oipuruva, pescado rõ'ỹvoi.

Hierro

Lenteja, poroto, tofu, semilla zapallo, verdura fosca ha cereal pytyvõsáva oĩva hierro. Eikombina vitamina C oĩhápe (cítrico, pimiento, tomate) ha absorción ojevy pyahúma.

Calcio

Leche vegetal pytyvõsáva, tofu calcio ndive, tahini, berza, bok choy, higo seco. Ikatupáma oñembojevy tarea ára-peguarã eikuaa haguáicha mba'e oñeipurúva.

Vitamina D

Mba'e he'íva avave ndive: arasy nderecenáiva, suplemento eiporu. Ko'ã ha'e problema oparupi, ndaha'éi vegano peguarãha.

Mávapa oikuaa ko'ã

Institución ñemomba'e, ha'e iñe'ẽ ndive.

Ko'ã ndaha'éi ñemongeta activista. Ha'e organización profesional tuicha dietistas ha pediatras-peguarã ñe'ẽ inglés oñembopytyvõháme.

"Dietas vegetarianas, incluyendo veganas, oñemboguata porãvahaguépe ha'e saludables, nutritivamente adecuadas, ha oñembyaty porãvéta mba'asy oñembojevy ha ñepyrûme."

Academy of Nutrition and Dietetics (EE.UU.)

"Dietas veganas oñemboguata porãvahaguépe oñembojevy porã mbopi opaite tembiasakue jave, incluso pe'a, ñuã, mitã'î ypy, mitãrusu ha adolescencia-pe."

British Dietetic Association

"Dieta vegana oñemboguata porãvahaguépe, nutriente ykeguarã oñecuidávoi, oñembojevy porã mitãrusu-peguarã opaite mba'eapy-pe."

Canadian Paediatric Society / organización tetã-peguarã
Aletlas ñemongarúva

Mba'e'apo, jeroviapy, ha jeike jey tembi'u yvaguigua ári.

Pe jerovia umi mba'e'apo tuichavéva oikotevẽva proteína mymba rehegua ha'e peteĩva umi mba'e'apo hetaveveva ñembogue. Pe marandu umi atleta tuichavéva ndaha'éi oñembohovái. Umi tembiapo ojehechaukáva ha'e avei — ndaha'éi peteĩ jehupytyvéva opa atleta ojapóva térã oñembohupíva yva, ha'e pe jerovia 'ndaikatúi rejapo mba'e'apo mymba mba'e'ỹre' ha'eha gua'u.

Scott Jurek

Ultramaratón jehekýi

Peteĩva umi ultramaratonista tuichavéva imba'e'apo rehegua, Jurek ojogueraha Western States 100 siete jey ha ojapo récord tape Appalachian-pe ho'úvo tembi'u yvaguigua. Hembiasakue iporãva ndaha'éi mba'érepa ha'e peteĩ mba'e'apo vai, sino mba'érepa oñembokyhyje ha oñembohupa tembiapo tuichavévape heta arype tembi'u yvaguigua rupi.

Venus Williams

Tenis

Williams oñembohasa dieta raw vegan 2011-pe oñemohupívo diagnóstico Sjogren's syndrome, peteĩ mba'asy autoimmune. Ha'e he'i pe ñembohasa dieta rehegua ombogueveha heta mba'asy vai ha omombopuha imba'e'apo profesión. Ha'e peteĩva umi tenista tuichavéva guive upe ñembohasa guive.

Novak Djokovic

Tenis

Djokovic ojapo dieta yvaguigua oñemohupívo diagnóstico intolerancia tembi'u rehegua 2010-pe. Ha'e ohechauka pe ñembohasa ha'eha peteĩ tenda pyahu imba'e'apope, oñembojoajúva ñembohasa pya'eve, ñembohupa porã, ha sa'ive mba'asy vai. Ha'e oguereko récord hetave Grand Slam singles títulos.

Patrik Baboumian

Hatakua

Heta récord oguerekóva hatakua ha Alemania-pe hatakua'ive 2011-pe, Baboumian ojapo récord yvyku'i ári jehekýi — ogueraha 555 kg — dieta yvaguigua ári. Ha'e oje'e jepoko ñe'ẽporã rehegua hatakua yvaguigua, mba'érepa imba'e'apo ha'e jepoko'a proteína oikotevẽveva.

Pire, mba'asy mbyai, hormona

Umi mba'e'apo'ỹva oje'éva mba'épa ho'u.

Pe investigación oñembojoajúva dieta ha pire tesãi ha'e ñepyrũrãve umi mba'e'apo cardíaco térã metabólico rehegua, ha'éramo jepe ojejapo. Dietas ipuku'a ha dietas ryguasu kamby rehegua oje'e oñembojoaju hetave mba'asy vai pire rehegua heta tembiapo ojehechakuaávape, ikatúva ojapo hormona rupive — ryguasu kamby oguereko hormona ñemongakuaa ypy, ha pe glycaemic pya'e umi tembi'u ojejapóva ojapo IGF-1. Peteĩ tembiapo ojejapóva 2007-pe American Journal of Clinical Nutrition-pe ojuhu mba'asy vai pire rehegua jehekýi tuichavéva umi tapicha oguerekóva dieta ipuku'a rehegua.

Hetave mba'e, umi dieta yvaguigua ojehechakuaáva sa'ive mba'asy vai sistémico, ojeipurúva C-reactiva proteína ha ambue mba'asy vai. Pe mba'asy vai sa'i ha'e peteĩ mba'e'apo heta mba'e'apo rehegua — artrosis, mba'asy korasõ, depresión, ha heta cáncer rehegua — he'ise pe mba'e'apo antiinflamatorio umi tembi'u yvaguigua ha'e peteĩva umi mba'e'apo iporãvéva tesãi rehegua. Ácido grasos omega-3 (lino, nuez, ha alga mba'etete), polifenoles (fruta, hoja pytã, ha legumbres), ha fibra opa mba'e ojapo upe mba'e'apo.

Mitã ha Memby

Pe porandu ojehechakuaáva tuichavéva, oñembohovái pya'e.

Pe jerovia jepoko'a umi tembi'u yvaguigua rehegua ha'e piko iporãha mitã ha membykuérape guarã. Pe ñembohovái mbykymi, oñembohovái umi mba'e oje'éva Academia de Nutrición y Dietética, British Dietetic Association, ha umi mba'e'apo nacional iguálva Australia ha Canadá-pe, ha'e: hee, oñeñeha'ãrõ peteĩ mba'eete'ape marandu rehegua.

Umi marandu oikotevẽva oñeñeha'ãrõ peteĩ dieta yvaguigua ári membykuéra ha mitãkuérape guarã ha'e: vitamina B12 (oñembohupa katuete ha ndaha'éi oñembohasa'ỹva), vitamina D (oñembohupa avei umi tapicha yvyku'i'ỹme), iodina (sa'iveve umi dieta yvaguigua; jepoko jepoko'a térã oñembohupa), ha DHA (alga mba'etete omega-3 ome'ẽva avei pe DHA umi pira oñembohupíva alga-gui). Hierro ha calcio ipuku'a umi tembi'u yvaguigua rupive ñembohasa sa'i rupi. Peteĩ dietólogo oñembohupíva dieta yvaguigua rehegua ha'e peteĩ mba'e'apo iporãva umi oñembohupívare memby térã tembi'u mitã rehegua.

Umi tembiapo heta arapa'ỹme mitãkuéra oñembohupíva dieta yvaguigua rehegua ohechauka ñemongakuaa normal ha jehecha'ỹva oñembohupívo porã. Pe EPIC-Oxford tembiapo ha heta tembiapo sa'ive ojuhu umi mitã vegano okakuaaha BMI saive ha iporãve térã jeporãve karadiometabólico marandu oñembojoajúvo umi mitã omnívoro rehe. Pe riesgo ndaha'éi tembi'u yvaguigua tee — ha'e oimeraẽ dieta ndojapóiva marandu, ikatúva oiko oimeraẽ dieta rupi.

Peteĩ ne'ẽ pe ñe'ẽ "ñande jaiko so'o'u hag̃uáicha" rehe.

Ñande ypykuéra o'u upe oĩva. Hetaite tembi'u yma guare, opaite tetãme, ha'e va'ekue ka'avoregua — yva, kumanda, rykue, hogue — ha mymba ro'o katu sa'i oje'u. Pe "ypykuéra rembi'u" ojoguaiteve peteĩ kure'i kumandáre peteĩ so'o kãingue rangue.

Ko'ág̃a ndaha'éi "mba'épa ñande rete ogueropu'aka". Ha'e "mba'épa oipytyvõ jaikove pukuve ha tesãime". Pe mbohovái, opaite jave, ha'e ka'avo.