Veg.ac · 25 ñe’ẽ

Yvy, Mymba ha Yvypórape g̃uarã —
umi fábrica kokuére ha py'aro rovái.

Yvy ári rembiapokue plantas-pegua ndive oĩ justicia, tesãi ha ore rapicha oñondivéva rehegua. Nde ñe'ẽme, nde retãme.

Yvy Ára Tembi'u
YvyMymbakuaéraYvyporakuéra
Peteĩ ñemongu'e, mbohapy tapére

Ore Yvy, umi Mymbakuaéra, ha ñande rapicha Yvyporakuéra.

Mbohapy mba'e vai ou peteĩ mba'eapohágui. Mbohapy mba'e porã ou peteĩ jeporavógui ára ha ára.

Tatavevýi osẽva Amazona ka'aguy okaipávagui.
Yvy rehehápe

Peteĩ Yvy ojeikokuaahápe oñepyrũ tembi'úpe.

Mymba ñemongakuaa ningo ombohetave tatavevýi yvypóra ojapóva mbohapy pehẽnguégui peteĩ, ha'e pe omoñepyrũva ka'aguy guasu Amazona ñekytĩ, ha omoñe'õva y potĩ hetavéva. Ñamboyke vove mymba ro'o ha jaiporavo ka'avo, ha'e mba'e tuichavéva peteĩ tapicha ojapokuaáva omboguejy hag̃ua arapy ñemoambue ha mymba ha ka'avo ñekañy.

Peteĩ kure sy omokambúva imemby'ípe peteĩ tenda industrial okápe.
Mymbakuaéra rehehápe

Opa tekove oĩva tembi'úpe oguerekókuri tova.

Ojejuka mas de ochenta mil millones mymba ijyvyreguáva —ha trilones pira— tembi'urã káda áño, hetavéva koty oguerekóva'ỹva ovetã ryepýpe. Ha'ekuéra oñandu hasy, ojoaju, oikuaa imembýpe. Jaiporavóvo ka'avokuéra ha'e tembiapo iporãvéva jahechauka hag̃ua ñande py'aporã ára ha ára.

Tapichakuéra oipytyvõva ombyaty ka'avokuéra peteĩ yvy pehẽme avano'õ mba'éva.
Yvyporakuéra rehehápe

Tesãi, teko marangatu ha tembi'u ñemotenonde.

Ja'úvo ka'avokuéra iporãitéva ñanepytyvõ ani hag̃ua jarekó korasõ mba'asy, diabetes tipo 2 ha hetaichagua cáncer. Umi omba'apóva mymba jukahápe ojehu chupekuéra hetave mba'e vai ha hasyeterei imba'apohápe ambue mba'apohágui. Jajepokuaárõ ja'u ka'avokuéra jahechauka avei tekojoja umi ohasa'asývape ypy ñe'ẽngai ha mba'asy sarambikuéragui.

The scale, in numbers

The hidden cost of what's on the plate.

Twelve numbers the food industry would rather you didn't see. Every figure is sourced — hover or scroll to verify.

0 L

Water for 1 kg of beef

Animal agriculture consumes roughly a third of all freshwater on Earth.

Water Footprint Network

0%

Amazon deforestation from cattle

Cattle ranching is the single largest driver behind the destruction of the world's largest rainforest.

Yale E360 · IPAM

0%

Farmland used for livestock

Yet livestock provide only 18% of humanity's calories and 37% of its protein.

Poore & Nemecek, Science 2018

0B

Land animals killed for food / yr

And 99% of them endure life inside a factory farm.

FAOSTAT 2022

1–2.8T

Sea animals killed each year

Most are not even counted in animal-agriculture statistics.

fishcount.org.uk

0%

Of antibiotics fed to livestock

Driving the rise of antibiotic-resistant superbugs in human medicine.

WHO · CDC

0%

Of methane emissions

From animal agriculture — a gas 80× more potent than CO₂ over 20 years.

UNEP · IPCC AR6

0%

Of biodiversity loss

Linked to food production, with animal agriculture the leading driver.

WWF Living Planet 2022

0%

Of farmland could be freed

If the world shifted to plant-based diets — an area the size of the US, China, and the EU combined.

Our World in Data

1,048M t

Grain fed to livestock / yr

Enough calories to end global hunger several times over.

FAO

0

Animals one vegan spares per year

Plus thousands of fish and shellfish — every plant-based meal counts.

PETA · Counting Animals

1/3

Of all human-caused emissions

Come from the global food system — and animal products are the lion's share.

Nature Food 2021

Ore Ñemoñe'ẽ

Justiciape Ohóva Apañuãi

Animales ryru ñemboguapy industrial ojapo mba'y'o hetave tetã hekoseve'ỹva-pe, yvytu rekove mboyve ha tembiporu tyre'ỹ rehe. Plantas eiporu ha'e apañuãi rembojoýva.

01.

Yvy Rehe

Y tyapu ra'ãnga ha yvyra ñemomba'e itõ'ỹva yvyrárape ojapóva tembiapo porã.

02.

Mymba Rehe

Ñemboguapy reigua mboyve ha mymba oikóva yvy ári oñondive jaikuaáva ñemongakuaa.

03.

Ava Rehe

Tembi'u soberanía ñemomba'e ha plantas-pegua tembi'u ñembohovake industria ñemopyrã guive.

Mbovyha

Papapykuéra ndaha'éi ñemoñe'ẽ rei. Ha'e techaukaha añetegua.

Pa mokõi mba'e añetegua ojekuaáva oipytyvõva ka'avo jepuru. Moõguipa oñeguenohẽ oĩ opaite kuatia guype.

92B

Mymba yvy ári ojukáva ára rehe

Ha 99% oñemboguapy fábrica-pe — ñemondyi hetavéva ha okañýva mymba ñemondyi sistema pegua ava historia ári.

FAO, 2023

1–2.8T

Pira ha mymba y ári ojukáva ára rehe

Hetave ndojehechái animales agricultura estadística-pe. Ohei barco rehe, red-pe térã tanque industrial-pe.

fishcount.org.uk

15,000 L

Y 1 kg carne vacuna rehe

Animales agricultura oiporu ñande yvy y mbohapy peteĩ — hetave tekoha y tyre'ỹva-pe.

Water Footprint Network

80%

Amazon yvyra ñemomba'e vacuno rehe

Vacuno ranching ha'e yvyra ñemomba'e rehetáva — pienso cosecha avei hetave.

Yale E360 / WRI

77%

Chacra yvy ganado rehe

Upe rire ganado ome'ẽ añónte 18% yvy ári calorías ha 37% proteína. Número ndojuehéi — ha ndojehuéikuaa'ỹi.

Poore & Nemecek, 2018

37%

Metano animales agricultura guive

Metano 80 akatúa CO₂ peguarõ ára 20 guive. Ganado ñemomba'e ha'e ñepyrũ pohýi yvytu jejavy remboguapy.

IPCC AR6

80%

Antibióticos animales chacra-pe ojeporu

Antibióticos ojeporu sa'y sa'yve oñondukáva-pe resistencia antimicrobiana moañéva — 10 millón ava ojukáva ára rehe 2050-pe.

WHO

60%

Biodiversidad mboguapy tembi'u ndive

Animales agricultura ha'e especie extinción rehetáva yvy ári ha y ári.

WWF

1.04B t

Cereal ganado rehe ára rehe

Ojapókuaa mundial ambyhasy mbohapy hetave. Upe rire, 730 millón hetave ava oñemano'ỹi arapytu.

FAO / WFP

75%

Chacra yvy ojejerurekuaa'va yvyrápe

Yvy ári plantas-pegua tembi'u-pe ojejoko oñemongakuaakuaa'va Estados Unidos, China ha Unión Europea peteĩ — yvyrárare, mymba katupyrýrare, yrárare.

Our World in Data

8M

Teko ñemomba'e ára rehe 2050-pe

Modelo plantas-pegua tembi'u yvy ári ohechauka ocho millón mano mboyve ojeñemomba'e ára rehe — ha $1.5T tesãi viru ñemoĝua.

Springmann et al.

200

Mymba oñemomba'e ava peteĩ, ára rehe

Upéicha ava peteĩ, tembi'u iñambue ramo, oñemoĝua sistema ári ára peteĩme. Emoñemitỹ comunidad peteĩme. Uperire retã-pe.

Counting Animals

Mymbakuéra

Poteĩ juehegua. Hetaite tekove. Peteĩcha opaite.

Emoñe'ẽ opaite juehegua →

Chickens

Gallinas hetave ojukáva mymba yvy ári peteĩ rehe hetave.

Cows

Leche ndaha'éi alternativa pacífica carne vacuno rehe — ha'e hendýva.

Pigs

Mbopi kognitivo ára mbohapy mitã'i ndive. Ohecha unidad icha.

Fish

Grupo hetavéva, ndojehechái ha ndohechakuaaiva'erã mymba animales ryru-pe.

Sheep & Goats

Exportación yvate — camión ha barco rupi — oheka hetete.

Wild fish & shellfish

Yvu oñemomba'e ikatupyrivéva oñemomba'ekuaa haguépe.

Industriakuéra

Irundy industria, oñomíva peteĩchaite omba'apóva.

Carne industria

Supermercado etiqueta ñatõ mbytépe oĩ mymba ñemondyi sistema hetavéva ha okañýva ava historia ári.

Emoñe'ẽve →

Leche industria

Leche ha'e mymba leche. Ojapóva industrial escala-pe sistema reprodukción ñemboguapy ha familia ñemomba'e reherupi.

Emoñe'ẽve →

Huevo industria

Avei 'libre' huevos oú sistema ojejuka sa'y sa'yve-pegua guive.

Emoñe'ẽve →

Pesca industria

Mymba ndojehechái tembi'u sistema-pe — ha mymba mano rehetáva.

Emoñe'ẽve →
Mba'épa ñamboyke

Ñamboyke mymba ñemongakuaa atýpe. Ñamboyke ñembombyasy hetápe.

Mas de 90% mymbakuéra oñemongakuaáva ko yvy apére oiko ha omano ko'ág̃a tenda industrial ñembotyrãme — karapã, vaka korapy, koty guasu ha mymba jukaha ojejapo pyaʼe hag̃ua, ndaha'éi oikove hag̃ua. Pe mákina oipurúva hikuái oity ka'aguy, omongy'a ysyry, omosarambi mba'asy, ha omaltrata umi omba'apóvape ipype.

Ore ndoromoĩri chupe mba'eve. Ore rohai, rohenói hérape, ha rome'ẽ tape osẽ hag̃ua — peteĩ tembi'u, peteĩ jepokuaa, peteĩ ñemu.

Ehecha mba'épa ohasa hikuái
Ryguasukuéra oñemoĩva atýpe karapã'ípe
Ryguasukuéra oñemoĩva atýpe karapã'ípe
Peteĩ vaka ra'y'i peteĩ rembipe ojeguerahahápe
Peteĩ vaka ra'y'i peteĩ rembipe ojeguerahahápe
Peteĩ ygarata industrial ogueraháva peteĩ pira ñuha guasu
Peteĩ ygarata industrial ogueraháva peteĩ pira ñuha guasu
Peteĩ ryguasu ra'y ojesalváva pypore yvypóra pópe
Peteĩ ryguasu ra'y ojesalváva pypore yvypóra pópe
Mba'érepa oĩ ko tenda

Heta ñe'ẽve oho tapicha ndoguatáivape.

Umi iñe'ẽ hatãvéva tembi'u yva rehegua ojapo inglés-pe, ojapo kuatiañe'ẽ yvyku'i tavarupi ha oimo'ã ijeroviaha jaikuaáma mba'épa hína tofu. Upéva hína pe ojehúva: umi kuatiañe'ẽ oguahẽ umi tapicha jaikuaámavape ha opyta umi hetaiterei tapicha oñembojy yva reheguánte, ha ndoipurúi ñe'ẽ ambue, ha umi hetaitereivéva oñemoambue va'erã oimo'ãrõ iñe'ẽitepe, hembi'u yma rupive.

Veg.ac oñemoĩ omyesakã hag̃ua upe mba'e. Roipuru peteĩ ñe'ẽ añete ha marandu heseguáva heta ñe'ẽme, oñemboja jepi umi tenda yva rehegua oñemboja jepi. Kóva ndaha'éi peteĩ ñe'ẽkuaa ñe'ẽkuaa rehegua. Ha'e pe jerovia tenda reru ha ñe'ẽ oipurúva naikatu'i oñembotapykue marandu porã tembi'u, mymba ha yvy rehegua.

Mba'épa roipota

Peteĩ mesa oikepa hag̃uáicha opavave.

Ja'u ka'avokuéra ndaha'éi ñembohasi — ha'e pe tape ymaguarevéva, hevevéva ha isa'y hetavéva yvyporakuéra oipuruva'ekue okaru hag̃ua. Kumanda mbichýgui Addis-pe guive lenteja jukysýpe peve Lahore-pe, heta mba'e hetereíma oĩ tembi'úpe.

Peteĩ ñemuha rendaha hovái pytu okápe henyhẽva yva ha ka'avo pyahúgui
Peteĩ ñemuha rendaha hovái pytu okápe henyhẽva yva ha ka'avo pyahúgui
Yrumbe henyhẽva kumanda, lenteja ha avati sa'y opaichaguávagui
Yrumbe henyhẽva kumanda, lenteja ha avati sa'y opaichaguávagui
Hetaichagua yva pyahu ára pegua
Hetaichagua yva pyahu ára pegua
Po ombojerepáva ka'avokuéra peteĩ sartén akúpe
Po ombojerepáva ka'avokuéra peteĩ sartén akúpe
Mba'épa rejuhúta ko'ápe

Ko tenda ra'anga.

Tembi'u yvá rehegua

Irundy mba'e ojoyvýva — mymba, yvy, tesãi, tekojoja — oñemyesakã'ỹre ñe'ẽ ijojaha'ỹva, marandu ojehechakuaapyrã rehegua.

Umi mymba

Mymba ha mymba rupi ojehaiva'era'ỹva ha mba'e ojejapóva hesekuéra tembi'u aocha'a ha mba'e joguaha rehegua. Ndaha'éi ta'anga oñembosa'ýva; ñe'ẽ porã.

Yvy

Marandu yvy ha animal rehegua — yvy ipukukue, y, yvyatã ojechaukáva, tekove ojehekáva — oñembohasa marandu'ỹme papapy porãme.

Tesãi

Mba'épa he'i umi tembiapo ojehechakuaáva tembi'u yva rehegua imemby, mitã, atléta, ha umi oguerekóva mba'asy vai rehegua.

Peteĩ ñepyrũrã 7 árape guarã

Peteĩ guía pya'e ha porã umi arapokõindy ñepyrũrãme guarã — oñemopyrendáva umi tembi'u ha mba'e ymaguare rehegua.

Tembi'u

Tembi'u yva reheguáva opa tenda yvy ape ári: Etiopía, Senegal, Japón, México, Líbano, Indonesia ha hetave.

Porandu jepoko

Umi mba'e oñeporandúva mboyve oñemoñe'ẽ oimeraẽva.

Ko'ãva hína umi porandu oje'éva marandúpe, tembi'u rendápe, ha umi comentario-kuérape. Ja'e hína ja'eha peteĩ angirũ arandúpe.

Nde rembiapo

Yvy, Mymbakuaéra, ha Yvyporakuéra rehehápe. Ko árape, nde rembi'úpe.

Natekotevẽi rejapo iporãmbaitéva. Tekotevẽ reñepyrũ. Eiporavo peteĩ tembi'u, peteĩ jeporavo, peteĩ ára ko arapokõindýpe — ha eheja toú umi ambue.

Mba'e mba'e tekotevẽ jaikuaa

  • Tembi'u opa ára jaiporavóva ogueru mymba, tesãi ha ára ro'y rehegua oñemoambuéva.
  • Ñemongaru yvotykuéra rupive noñemyatimói tembi'u opaichaguáre ojejapo jave tembi'u hekópe.
  • Upe mba'e ojehechakuaáva ojeipyso tembi'u aporeko, ética ha tekoha rehegua dato rupive.
  • Paso michĩ oñembyaty: peteĩ jeporavo javeve peteĩ semana-pe ha'e peteĩ ñemoambue añetete, ikatu ojehecha ha oñemedia.

Share this page

Share on XShare on FacebookShare on WhatsApp

Porandu jepivegua

Nahániri. Opa tembi'u so'o'ỹva ombogue mymbakuéra ha omboguejy yrypy'a. Jaity pe tembi'u mymba rehegua peteĩ jevy ñande pirape ára ha ára ha'e peteĩ victoria ikatu oñemediva — ha pe mbarete upe guive iporãve opa mba'e guive hepy'ỹva.

Jaleemive