Veg.ac · Calculadora de impacto

Mba'e ojapo nde plato

Eiporavo nde dieta actual ha mba'e heta ára rerombo'éta ka'avo rehegua. Umi ñe'ẽ jojáva oúva estudio de ciclo de vida ha sistema alimentario ojehechakuaávagui.

Nde dieta ko'ágã

Plazo

1 ary
1102550
95

Oñemohenda yvy ape ári mymba ojejuka va’ekue

Hetave ryguasu — especie ojejuka hetavevéva.

200

Oñemohenda ypepegua mymba ojejuka va’ekue

Pira, camarón, ha bycatch rejapo'ajepóva térã remba'apo'ajepóva.

1.9k kg

CO₂-equivalente oñemboguevi

≈ 804 litro nafta ojejapóva.

750k L

Y oñangarekóva

≈ 5k ára y jeporu hogaitépe.

2.4k m²

Oñemohenda yvy remikotevẽ michĩveha

≈ 0.48 fútbol campo.

130 m²

Oñemohenda ka’aguy jepe’a ñemomichĩ

Oúva mba'e yvy jeporu rehegua so'o vaka ha soja ñemba'apo rupi.

360 kg

Oñemomichĩve tembi'urã ñeha'ãrõ

Globalmente, ~77% soja ha ~36% gano cereal oñeme'ẽ mymbakuérape.

—

Ha nde rekove ára ha ára

Dieta oñemohenda porãva ka'avógui ikatu omoporãve LDL colesterol ha umi factor de riesgo cardiometabólico ambue; umi resultado individual oñemoambue.

Hetave rechaukaha

Tape iñambuéva jahecha hag̃ua pe añetegua: jeporavo michĩva ára ha ára ojapo mba'e tuichaitereíva tekove pukukue.

Tembi'u ñemoambue

Ñambuévo peteĩ tembi'u vaka ro'ógui ojejapóva peteĩ kumandágui ojejapóvare, ojepe'a, mbohapýpe:

  • ~50 kgCO₂e ojejevy
  • ~15,000 Ly ojepe'a
  • ~64 m²yvy oñemosãso

Papapy kg rehegua: Poore & Nemecek (2018), Science.

Aiko vegano guive

Eiporavo peteĩ ára ha rohechaukáta ndéve oñembyatýva guive reheja hague.

Ogaygua / Tembikuaarenda / Mba'apoha

Emboheta peteĩ ary omnívoro ne aty tuichakuére rehecha hag̃ua mba'éichapa ojehecha peteĩ ary ñemoambue oñondivepa.

Mymbakuéra1.9k
CO₂e37k kg
Y15.0M L

Ejapo umi número añeteguáva. Eñepyrũ pe 7 ára rembiapo.

Peteĩ jepokuaa pyahu ára ha ára, ojejapo umi tembiapokuéra rehegua reiporuváva.

Fuentes ha metodología

Baselines por omnívoro-ary oñembojoaju Poore & Nemecek (Science, 2018), estadísticas FAO, estimaciones faunalitics mymba ojejuka per capita, ha Water Footprint Network. Multiplicadores de dieta oñembojoguapa impacto dietético oñembojoguávo peteĩ omnívoro promedio peteĩ tetã ijape'ývape.

Umi número ha'e estimación ojejapóva modelo, ndaha'éi ahorro oñemboajéva. Yvy ha tembi'u ñemomichĩ ndohepyri reíri umi ka'aguy térã noñemoambuéi grano umi tapichápe.

Mba'e mba'e tekotevẽ jaikuaa

  • Ho'u yvyramáta rehe omboguejy demanda mymba ñemongakuaápe ha ikatu omboguejy tembi'u emision-kuéra; ahorro oje'éva odepende nde tembi'u oñepyrũhápe.
  • Yvyramáta rehe tembi'u ikatu omboguejy nde y jeporu; ahorro odepende tembi'u ha moõpa ojejapo.
  • Umi tembi'u ka'avo rehegua oikotevẽ sa'ive yvy ñemitỹrã — péva ome'ẽ oportunidad ñamoporãve hag̃ua tekoha ojeipurúramo ambue hendáicha yvy.
  • Pe papapy ndaha'éi michĩva: remboyke re'u hag̃ua mymba ro'o ikatu omboguevi hetaiterei pe ka'aguy rembypy oúva tembi'u ñembyaty ha ñemopu'ãgui.

Eipuruka ko kuatiarogue

Eipuruka X-peEipuruka Facebook-peEipuruka WhatsApp-pe

Porandu jepivegua

Poore & Nemecek (Science, 2018) ome'ẽ umi marandu tekoha rehegua; USDA ha FAO ome'ẽ umi papapy ñembyai rehegua. Pe kalkuladóra osẽva ha'e umi heko'ỹva oñemoĩva pe tembi'u, ñemopu'ã ha jerure rehe.

Jaleemive

Tape

Mba'éichapa pe calculadora de impacto ohechakuaa nde pykasu

Ko ypapaha omoambue marandu káda ary reguáva ne tembi'u ha ára rupive. Ha'e techapyrãnte ndaha'éi mba'éichapa ne rekovépe oiko; upe asumisión iñimportánte upe ojehechaukávagui.

Mba'e oike peteĩ evaluación de ciclo de vida-pe

Tembi'u rekovépe oĩ yvy jeipuru, ñemongakuaa, tembi'urã, ñemono'õ, transport, ha ñevende. Ko ypapaha noñe'ẽi káda paso rehe: oipuru techapyrãnte. Umi rresultádo oñeñe'ẽ va'erã techapyrãicha, ndaha'éi ahorro añete.

Mba'érepa metano ha uso de la tierra oñemomba'e

La digestión de rumiantes omoheñói metano, peteĩ gas orekóva 80 veces más poder de calentamiento que CO₂ veinte año pukukue, ha la expansión de pasturas omoambogue ka'aguy ha sabana oñemoĩ hag̃ua campo de pastoreo, omboguejy kárbono oñeñongatúva. Ko'ã dos mecanismo oñondive ombohovái mba'érepa la carne vacuna ha ovecha oĩ peteĩ orden de magnitud arriba de las legumbres casi cada métrica-pe, ha mba'érepa 'local' sa'ive oipe'a chupekuéra — el transporte oñe'ẽ menos del 10% de las emisiones de la mayoría de los productos.

Umi parte iñakatua'ỹva añetehápe

Yvy karbono oñeñangarekóva oñembosako'i porãramo kapi'i, oñemoambue ha ndoikoséi opaite ára; ndoikói omongu'i umi mba'e vaíva mymbakuéra rehegua. Aquacultura oñemoambue káda espécie ha tembi'u rehe. Umi footprint ohejarei avei upe karbono oĩva yvyra ha yvy oĩ porã jey va'erã.

Leé nde resultado

Ehecha ko rresultádo techapyrãicha. Opaite mba'e ha upe jehechauka oñemoambue umi asumisión ha tembi'u rehe. Upe oje'éva oñemomichĩha ha'e ko ypapaha rresultádo, ndaha'éi garantíante remomichĩha ne tembi'u.

Huella por kilogramo de alimento producido

Tembi'u footprint: kg CO₂-equivalente, m²-ary yvy jeipuru ha litro y potĩ.

Alimentokg CO₂e / kgTierra m² / kgAgua L / kg
Carne vacuna (rodeo de carne)9932615.400
Carne de oveja ha cordero4037010.400
Queso24885.600
Cerdo12176.000
Aves de corral10124.300
Huevos4,763.300
Tofu3,222.500
Poroto ha lenteja0,934.000
Leche de avena (por L)0,90,848

Poore & Nemecek (2018), Science; Water Footprint Network.

Eguereko peteĩ estimación precisa

  1. 1

    Ehai peteĩ semana típica, ani peteĩ iporãva

    Umi entrada aspiracional omoheñói salida halagadora. Eipuru peteĩ semana oikehápe la comida para llevar ha la cena apurada.

  2. 2

    Eipapa lácteos correctamente

    El queso ha'e el artículo más comúnmente subestimado en las huellas alimentarias porque aparece como ingrediente en lugar de como comida. La leche en el café también suma — cinco flat whites ha'e aproximadamente un litro.

  3. 3

    Modelá peteĩ cambio a la vez

    Ecorré tu línea de base, upéi emoambue peteĩ categoría. Los deltas aislados ohechauka moõpa el esfuerzo paga; el total combinado ohechauka mbeguekatúpa la prioridad.

  4. 4

    Ecorré de nuevo después de tres meses

    Los hábitos se desvían en ambas direcciones. Una nueva ejecución trimestral atrapa la regresión temprano ha ha'e mucho más informativa que una sola instantánea.

Moõpa el esfuerzo realmente paga

Cambios de alto apalancamiento

  • Reemplazar la carne vacuna ha de oveja, incluso parcialmente — la palanca más grande en casi todas las dietas.
  • Cortar el queso, que ha'e el alimento de mayor impacto que la mayoría de la gente nunca piensa.
  • Kamby vaka rehegua reñemoambuéramo kamby ka'avo reheguáre: oñemomichĩve umi mba'e vai, yvy jeipuru ha y jeipuru.
  • Reducir el desperdicio de alimentos, que representa alrededor del 6% de las emisiones globales por sí solo.

Distracciones de bajo apalancamiento

  • Optimizar las millas de los alimentos manteniendo los mismos productos animales.
  • Suponer que orgánico significa menores emisiones — los rendimientos son más bajos, por lo que el uso de la tierra suele ser mayor.
  • Evitar aguacates ha almendras mientras se come carne vacuna semanalmente.
  • Esperar una dieta perfecta antes de hacer la primera sustitución.

Preguntas de la calculadora

¿La carne vacuna alimentada con pasto ha'e mejor?

Para el bienestar animal ha la biodiversidad local puede serlo. Para el clima suele ser peor por kilogramo, porque las vacas alimentadas con pasto crecen más lentamente ha emiten metano por más tiempo, ha porque el pasto requiere mucha más tierra. El carbono del suelo compensa parte pero no toda esa diferencia.

¿Las leches vegetales realmente tienen menor impacto que la láctea?

Upéichaite. Oñembojojávo litrope, ka'aguyguarupi ojejapóva kamby sa'ive oipuru y, yvy ha oguereko sa'ive emisiones ojejapóva mymba kambýgui. Umi mbegueve ojegueroguatáva oteko oñemopyenda pe kure'ỹra térã umi kapi'íre; almendra kamby oipuru hetave y soja térã avena kambýgui.

¿Cuánto importa el transporte?

Menos de lo que casi cualquiera espera. El transporte ha'e alrededor del 6% de las emisiones globales de alimentos; para la carne vacuna ha'e menos del 1% de la huella del producto. Lo que comés importa mucho más que cuán lejos viajó.

¿La calculadora incluye toda mi huella de carbono?

No — solo alimentos. La calefacción, los vuelos ha el manejo son separados ha a menudo más grandes. La comida suele ser un cuarto a un tercio de la huella de un hogar en países de altos ingresos.

¿Mba'érepa los números difieren de otras calculadoras?

Diferentes conjuntos de datos, diferentes límites del sistema ha diferente tratamiento del cambio de uso de la tierra. Las comparaciones dentro de una calculadora son confiables; las cifras absolutas entre calculadoras no lo son.

Fuentes

  • Poore, J. & Nemecek, T. (2018). Science, 360(6392), 987–992.
  • IPCC (2019). Special Report on Climate Change and Land.
  • Xu et al. (2021). Global greenhouse gas emissions from animal-based foods. Nature Food.
  • Hayek et al. (2021). The carbon opportunity cost of animal-sourced food production.