Oñemohenda yvy ape ári mymba ojejuka va’ekue
Hetave ryguasu — especie ojejuka hetavevéva.
Eiporavo nde dieta actual ha mba'e heta ára rerombo'éta ka'avo rehegua. Umi ñe'ẽ jojáva oúva estudio de ciclo de vida ha sistema alimentario ojehechakuaávagui.
Hetave ryguasu — especie ojejuka hetavevéva.
Pira, camarón, ha bycatch rejapo'ajepóva térã remba'apo'ajepóva.
≈ 804 litro nafta ojejapóva.
≈ 5k ára y jeporu hogaitépe.
≈ 0.48 fútbol campo.
Oúva mba'e yvy jeporu rehegua so'o vaka ha soja ñemba'apo rupi.
Globalmente, ~77% soja ha ~36% gano cereal oñeme'ẽ mymbakuérape.
Dieta oñemohenda porãva ka'avógui ikatu omoporãve LDL colesterol ha umi factor de riesgo cardiometabólico ambue; umi resultado individual oñemoambue.
Tape iñambuéva jahecha hag̃ua pe añetegua: jeporavo michĩva ára ha ára ojapo mba'e tuichaitereíva tekove pukukue.
Ñambuévo peteĩ tembi'u vaka ro'ógui ojejapóva peteĩ kumandágui ojejapóvare, ojepe'a, mbohapýpe:
Papapy kg rehegua: Poore & Nemecek (2018), Science.
Eiporavo peteĩ ára ha rohechaukáta ndéve oñembyatýva guive reheja hague.
Emboheta peteĩ ary omnívoro ne aty tuichakuére rehecha hag̃ua mba'éichapa ojehecha peteĩ ary ñemoambue oñondivepa.
Peteĩ jepokuaa pyahu ára ha ára, ojejapo umi tembiapokuéra rehegua reiporuváva.
Baselines por omnívoro-ary oñembojoaju Poore & Nemecek (Science, 2018), estadísticas FAO, estimaciones faunalitics mymba ojejuka per capita, ha Water Footprint Network. Multiplicadores de dieta oñembojoguapa impacto dietético oñembojoguávo peteĩ omnívoro promedio peteĩ tetã ijape'ývape.
Umi número ha'e estimación ojejapóva modelo, ndaha'éi ahorro oñemboajéva. Yvy ha tembi'u ñemomichĩ ndohepyri reíri umi ka'aguy térã noñemoambuéi grano umi tapichápe.
Tape
Ko ypapaha omoambue marandu káda ary reguáva ne tembi'u ha ára rupive. Ha'e techapyrãnte ndaha'éi mba'éichapa ne rekovépe oiko; upe asumisión iñimportánte upe ojehechaukávagui.
Tembi'u rekovépe oĩ yvy jeipuru, ñemongakuaa, tembi'urã, ñemono'õ, transport, ha ñevende. Ko ypapaha noñe'ẽi káda paso rehe: oipuru techapyrãnte. Umi rresultádo oñeñe'ẽ va'erã techapyrãicha, ndaha'éi ahorro añete.
La digestión de rumiantes omoheñói metano, peteĩ gas orekóva 80 veces más poder de calentamiento que CO₂ veinte año pukukue, ha la expansión de pasturas omoambogue ka'aguy ha sabana oñemoĩ hag̃ua campo de pastoreo, omboguejy kárbono oñeñongatúva. Ko'ã dos mecanismo oñondive ombohovái mba'érepa la carne vacuna ha ovecha oĩ peteĩ orden de magnitud arriba de las legumbres casi cada métrica-pe, ha mba'érepa 'local' sa'ive oipe'a chupekuéra — el transporte oñe'ẽ menos del 10% de las emisiones de la mayoría de los productos.
Yvy karbono oñeñangarekóva oñembosako'i porãramo kapi'i, oñemoambue ha ndoikoséi opaite ára; ndoikói omongu'i umi mba'e vaíva mymbakuéra rehegua. Aquacultura oñemoambue káda espécie ha tembi'u rehe. Umi footprint ohejarei avei upe karbono oĩva yvyra ha yvy oĩ porã jey va'erã.
Ehecha ko rresultádo techapyrãicha. Opaite mba'e ha upe jehechauka oñemoambue umi asumisión ha tembi'u rehe. Upe oje'éva oñemomichĩha ha'e ko ypapaha rresultádo, ndaha'éi garantíante remomichĩha ne tembi'u.
Tembi'u footprint: kg CO₂-equivalente, m²-ary yvy jeipuru ha litro y potĩ.
| Alimento | kg CO₂e / kg | Tierra m² / kg | Agua L / kg |
|---|---|---|---|
| Carne vacuna (rodeo de carne) | 99 | 326 | 15.400 |
| Carne de oveja ha cordero | 40 | 370 | 10.400 |
| Queso | 24 | 88 | 5.600 |
| Cerdo | 12 | 17 | 6.000 |
| Aves de corral | 10 | 12 | 4.300 |
| Huevos | 4,7 | 6 | 3.300 |
| Tofu | 3,2 | 2 | 2.500 |
| Poroto ha lenteja | 0,9 | 3 | 4.000 |
| Leche de avena (por L) | 0,9 | 0,8 | 48 |
Poore & Nemecek (2018), Science; Water Footprint Network.
Umi entrada aspiracional omoheñói salida halagadora. Eipuru peteĩ semana oikehápe la comida para llevar ha la cena apurada.
El queso ha'e el artículo más comúnmente subestimado en las huellas alimentarias porque aparece como ingrediente en lugar de como comida. La leche en el café también suma — cinco flat whites ha'e aproximadamente un litro.
Ecorré tu línea de base, upéi emoambue peteĩ categoría. Los deltas aislados ohechauka moõpa el esfuerzo paga; el total combinado ohechauka mbeguekatúpa la prioridad.
Los hábitos se desvían en ambas direcciones. Una nueva ejecución trimestral atrapa la regresión temprano ha ha'e mucho más informativa que una sola instantánea.
Para el bienestar animal ha la biodiversidad local puede serlo. Para el clima suele ser peor por kilogramo, porque las vacas alimentadas con pasto crecen más lentamente ha emiten metano por más tiempo, ha porque el pasto requiere mucha más tierra. El carbono del suelo compensa parte pero no toda esa diferencia.
Upéichaite. Oñembojojávo litrope, ka'aguyguarupi ojejapóva kamby sa'ive oipuru y, yvy ha oguereko sa'ive emisiones ojejapóva mymba kambýgui. Umi mbegueve ojegueroguatáva oteko oñemopyenda pe kure'ỹra térã umi kapi'íre; almendra kamby oipuru hetave y soja térã avena kambýgui.
Menos de lo que casi cualquiera espera. El transporte ha'e alrededor del 6% de las emisiones globales de alimentos; para la carne vacuna ha'e menos del 1% de la huella del producto. Lo que comés importa mucho más que cuán lejos viajó.
No — solo alimentos. La calefacción, los vuelos ha el manejo son separados ha a menudo más grandes. La comida suele ser un cuarto a un tercio de la huella de un hogar en países de altos ingresos.
Diferentes conjuntos de datos, diferentes límites del sistema ha diferente tratamiento del cambio de uso de la tierra. Las comparaciones dentro de una calculadora son confiables; las cifras absolutas entre calculadoras no lo son.