Eikuaa umi mba'e tenondegua
Ta'angapukuéra mbovy ha ñembo'e'i umi mbohapy mba'e tenondegua rehegua — yvy, mymba, yvypóra — kada peteĩ ojejapo ha oñembohasa cinco minutokuépe.
Ñemombe'u'i, ta'angapukuéra ha ambue tembiporu — ojejapo hagua opavave oikuaa hagua ha omoherakuã hagua tembiporu itejapygua, iñirũ, iñembosako'i ha iperiodistakuére.

Ta'angapukuéra mbovy ha ñembo'e'i umi mbohapy mba'e tenondegua rehegua — yvy, mymba, yvypóra — kada peteĩ ojejapo ha oñembohasa cinco minutokuépe.
Ñembo'e'i umi tembiaporã, aopo'i, mba'e yty ha jejapópe rehegua — umíva omohendáva ha peteĩ ta'anga oñembosa'ýva.
Kada jeike oñembohasa hagua he'i hag̃ua reike hagua, reike hagua tembiapópe, térã peteĩ atyguárape guarã.
Seis ñemombe'u ojejapo va'ekue mymba, yvy, ne salú ha umi mba'e reñembo'eva'erã, umi ñe'ẽ reikotevẽva, ha umi ñembojoja ojejapóva hetaveva.
Yvy'o'a aragua, umi sistema oñembyatýva, ha mba'e he'i pe ciencia umi mymba rembiapokue rehegua — oñemboha'eva'erã peteĩ amigo oñembopy'aporãva ndive.
Elee pe ta'angaYvy'o'a'i, yvy jeiporu, ka'aguy je'a, y ha biodiversidad — umi número omohesapeva'erã mba'érepa tembiapo ha'e peteĩ decisión climática.
Elee pe ta'angaEvidencia omohesapeva'erã mba'asy korasõgua, tipo 2 diabetes, cáncer, longeveratão, ha mba'éichapa ojejapo peteĩ tembiapo ñemoha'ã.
Elee pe ta'angaProteína, B12, sojá, aceite de palma, 'leones ho'u so'o' — ñembo'e'i ojejapo va'ekue ha ñembojoja umi mba'e ojejapóva mesa ári.
Eipe'a pe mba'e'iAhimsa-gui zooónosis-pe — ñembo'e'i he'íva umi ñe'ẽ ojejapóva ko ñe'ẽme.
Ehecha pe ñe'ẽnguéraVegano vs vegetariano, kokue'i tembiapo vs flexitariano, avena vs lácteo — ta'anga ñembojoja ojejapo va'ekue ha ñembohasa.
Seis ñembo'e'i ojejapo va'ekue umi mba'e ojejapo va'ekue umi mymba rehegua — mba'e reñembosa'ýva, mba'e reñembohapéva, mba'e reñembo'éva mesa ári.

Peteĩ arapokõindy ñemboha'ã, tembiapokue árape, lista de compras, ha mba'e rejapova'erã oñepyrũvo.
Ejepyrũ pe planLácteo, ryguasu ra'y, vaka ra'y, ovecha ra'y, ovecha ro'o, eirete — mba'e reñembosa'ýva ha mba'e rejapóva kokue'i tembiapópe.
Ehecha ñemyatyrõ ngatuFrases oñembosa'ýva 25 ñe'ẽme — 'Nda'uiva'erã so'o, lácteo, ryguasu ra'y, térã pira' — oñembohasa hagua peteĩ atyguárape opápe.
Ejeru pe tarjetaEhecha mba'éichapa peteĩ ary nde tembiapo ko'ágãguápe oiko pe yvýre — ha mba'éichapa kokue'i tembiapo oñembohasáva'erã.
Ejapo umi númeroPeteĩ ñembo'e'i ára árapeguáva, ñembojoja'ỹme — umi familia, atleta, estudiante, ha umi pariente oñembosako'íva.
Eipe'a pe ñembo'e'iAopo'i, mba'e yty, mba'e ñemopotĩ, finanza — oñembohasa pe mba'e kyra'ỹme tembiapo ára árape.
EjeikuaaUmi institución, datos, ha kuatia'i oñembohasa va'ekue oñembohasa hagua. Ejapo hagua, eje'apo hagua ha embohasa hagua — ha ehecha ñande je'apokuekuéra umi original-gui.
Organización de las Naciones Unidas para la Alimentación y la Agricultura: datos globales umi emisiones, yvy ha y jeiporu rehegua umi mymba rembiapokue'i.
Informe omombe'úva umi Panel Intergubernamental de Expertos sobre el Cambio Climático umi sistema de alimentación ojapóva pe crisis climática-pe.
Datos abiertos ha gráficos umi mymba rembiapokue oikóva pe medio ambiente-pe, ojapóva investigadora Hannah Ritchie Oxford-gui.
Pe análisis meta más grande ojapo va'ekue yvy jeiporu rehegua umi mba'e oikóva pe medio ambiente-pe — omohendáva 38.700 ñemitỹ 119 tetãme.
Kuatia posición: umi dieta vegetariana ha vegana oñemboha'ãva oĩ porã ha oñembohovái opaite rekove etapape.
Physicians Committee for Responsible Medicine: umi recurso nutricional ha kuatia'i umi paciente-pe guarã umi clínico omohesapýva.
Informes sectoriales ha kuatia'i umi sistema de alimentación kokue'i tembiapópe, política, ha transición corporativa rehegua.
Investigación oñembohasa va'ekue ha meta-estudios umi mba'e oikóva umi mymba rehegua, cambio de dieta, ha comportamiento del consumidor.
Revisión independiente umi mba'e oikóva umi mymba rehegua, ha umi metodología porãveva.
Investigación umi mba'e oikóva teko'apópe, ñemitỹ industrial, ha pe rape oikóva peteĩ futuro post-ganadero-pe.
Kóva pe páhinape oñemombe'u va'ekue umi licencia permisiva rupive umi educador, periodista, organizador, ha umi comunidad de fe ikatu hagua oiporu jeývo. Kuatia, ta'anga, ñe'ẽ, ñembohasa, ñembo'e. Ndojapórei hagua, ta'anga umi fuente ojejapo va'ekue hagua pe omoñe'ẽva ikatu hagua omohesape mba'e omoñe'ẽva.