Oñeme'ẽ rei · CC-BY · Embohasa ambue ñe'ẽme

Kit ñemoherakuãrã.

Kuatiarogue oñembosako'íva papapy tenondegua ha ética ñemongu'e rehegua — oñembosako'íva ojeguenohẽ, oñemoĩ, oñembokuatia térã ojepe'a ta'anga. Eiporavo peteĩ, ejopy eguenohẽ ha reguerekóma peteĩ ta'anga ojehechaukáva moõguipa ou ikatu hag̃uáicha remoherakuã oimeraẽva.

Eiporavo peteĩ kuatiarogue

Yvy rehehápe
32%

opaite tatavevýi yvypóra ojapóvagui ou ñane rembi'u apohágui — hetavéva mymba ñemongakuaa.

Moõguipa ou: Crippa et al. (2021), Nature Food · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Ñane rembi'u apoha ojapo hína mbohapy pehẽnguégui peteĩ opa tatavevýigui — ha hetavéva ou mymba ñemongakuaágui. Jakaruve ka'avo ha'e peteĩ mba'e tuichavéva oimeraẽva ñande apytégui ikatuva'erã jajapo arapýre. — veg.ac rupive

Yvy rehehápe
80%

Amazona ka'aguy ñekytĩ 1970 guive ojejapókuri oñemopotĩ hag̃ua yvy vaka g̃uarã.

Moõguipa ou: Yale School of the Environment · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

80% Amazona ka'aguy ñekytĩ 1970 guive ojejapókuri oñemopotĩ hag̃ua yvy vaka g̃uarã. Ka'aguy ndoikéi — oñekarukuaa. — veg.ac rupive

Mymbakuaéra rehehápe
80B+

mymba ijyvyreguáva ojejuka tembi'urã káda áño — hetavéva koty oguerekóva'ỹva ovetã ryepýpe.

Moõguipa ou: FAOSTAT 2022 · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Ojejuka mas de 80 mil millones mymba ijyvyreguáva tembi'urã káda áño — hetavéva umi mymba ñemongakuaa tenda ndorekóiva ovetã ryepýpe. Káda tembi'u ka'avokuéragui ojejapóva ha'e peteĩ voto peteĩ sistema iñambuéva rehe. — veg.ac rupive

Mymbakuaéra rehehápe
1T+

pira ojejuka káda áño — py'ỹinte oñembotavy'ỹre, léi ñeñangarekorã'ỹre, papapy'ỹre.

Moõguipa ou: Fishcount.org.uk · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Ojejuka peteĩ trilón pira peve káda áño. Oñandu hikuái hasy, imandu'a hikuái — ha haimete avave nomoñangarekói hesekuéra ni peteĩ léi ñeñangarekorã. — veg.ac rupive

Yvyporakuéra rehehápe
−25%

sa'ive riesgo korasõ mba'asýgui umi tapicha osegíva peteĩ dieta ka'avokuéragui ojejapóva rehe.

Moõguipa ou: EPIC-Oxford, BMJ 2019 · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Estudio tuicháva (EPIC-Oxford, Adventist Health 2) ohechauka memete ~25% sa'ive riesgo korasõ mba'asýgui umi okarúvape g̃uarã ka'avokuéra. Tembi'u ha'e pohã — ha oje'éva oĩ opavave tembi'úpe. — veg.ac rupive

Yvy rehehápe
15,415L

y ojeipuru káda kilo vaka ro'o ojejapóva rehe.

Moõguipa ou: Mekonnen & Hoekstra (2012) · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Káda kilo vaka ro'o oikotevẽ amo 15.000 litro y. Upe kilo kumanda oikotevẽ amo 5.000 sa'ive. Peteĩ tembi'u, peteĩ yvy iñambuéva. — veg.ac rupive

Yvy rehehápe
76%

opaite yvy ñemitỹrã ojeipuru mymbakuérape g̃uarã — upéicharõ jepe ome'ẽ hikuái 18% ñane caloría-gui.

Moõguipa ou: Poore & Nemecek (2018), Science · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Mymba ñemongakuaa oipuru 76% yvy ñemitỹrãgui ha katu ome'ẽ 18% caloría-gui. Peteĩ sistema tembi'u rehegua oñemotenondéva ka'avokuérare ikatu omoĩ sãso peteĩ tenda tuichakue EE.UU., China, UE ha Australia oñondivepa. — veg.ac rupive

Yvyporakuéra rehehápe
2.5×

the average industry rate of serious injury for slaughterhouse workers in the US.

Moõguipa ou: Human Rights Watch — When We're Dead and Buried · veg.ac

Ñe'ẽ oje'éva

Slaughterhouse work has 2.5× the average industry rate — and one of the highest PTSD rates of any industry. Cruelty doesn't stop at the animals. — veg.ac rupive

Eipuru. Embojere. Embohasa.

Opa mba'e oĩva ko'ápe oñemoherakuã Creative Commons Attribution guýpe. Egueraha ne mbo'esyryhápe, ne campaña-pe, ne kosina pare-pe. Eñongatu mante umi moõguipa osẽva ojehecha hag̃ua.