Heta verdura hogue pytã — kale, espinaca, acelga, rúcula
Tesãi

Cáncer ha tembi'u yva rehegua

Tembi'u ha'e peteĩ mba'e ikatuha ñamoambue.

Cáncer ha'e heta mba'asy, heta oúva. Tembi'u añónte ndojapói térã ndondohói cáncer, ha katu umi mba'ekuaa ojuhúva tembi'u opaichaguáva ha cáncer opaichaguáva jokuaapy hekóva añetehápe omombarete OMS, World Cancer Research Fund ha heta tetã cáncer rehegua omoñe'ẽmomirĩ hag̃ua pira'i pytã ha tembi'u ojeporukapy, ha omboheta hag̃ua yva.

0.84kanser ha'arã reko jepivegua
18%arriesgo tuichave kanser de kolorektál rehegua
350–500 gtembi'u pytã arapokõi rembi'u reko
Grupo 1tembi'u oñembohekokuaáva

Umi OMS ñemohenda

2015-pe, IARC, WHO rembiapo cancer-rehegua, oclasifica so'o procesado Grupo 1-ramo — cancerígeno humano-pe g̃uarã — oĩgui evidencia heta omboúva cancer colorectal. Mbokaja ha asbesto ha'e avei Grupo 1, hákatu isgo iñambue guasu. So'o pytã ojeclasifica Grupo 2A-ramo — ikatúva cancerígeno — evidencia humano limitado ha evidencia mecánica guasu rupive, ndaha'éi evidencia mbarete Grupo 1-icha.

Pe parte oñangarekóva

Evidencia ha'e ipokãvéva grano entero ha fibra dietética omoĩmeve risgo cancer colorectal-gui; ambue ka'avo peteĩteĩ risgo cancer-gui oñemoambue. Adventist Health Study-2 omombe'u 16% incidencia cancer guasuve vegano-kuéra apytépe ambue ndaha'éiva vegano-gui, oĩgui reducción cancer kuña-kuérape g̃uarã. Ko'ã mba'e ojehecháva ndohechaukái dieta vegana ozu haguã cancer térã opa ka'avo oñeha'ãva oprotehe haguã opa cancer-gui.

Peteĩ mercado verdura pyahu rehegua
Fibra, yva, verdura — pe trío oñangarekóva tuichavéva opaichaguápe cáncer-pe.

Kamby ha cáncer de próstata

Kamby ho'u hetave oñemoĩ risgo cancer de próstata okakuaave haguã ambue estudio-pe, hákatu WCRF ohechakuaa evidencia limitado ndaha'éiva definitivo. Mecanismo ojejapóva ha'e calcio ha IGF-1. The Nurses' Health Study ndaha'éi evidencia cancer de próstata-pe g̃uarã. Kamby oreko avei evidencia guasu risgo cancer colorectal sa'ive-rã, upévare imagen iñambue tenda cancer-gui.

Peteĩ tembi'u yva rehegua Mediterráneo-gua
Pe tembi'u yva rehegua Mediterráneo-gua oguereko mba'ekuaa imbaretevénte cáncer jokópe g̃uarã.

"Tembi'u ojeporukapy oĩ peteĩcha mba'ekuaa rendaguápe tabaco-icha — Grupo 1. Pe rendagua ha'e mba'ekuaa mbaretekue rehegua, ndaha'éi mba'e vaiete."

Mba'épa jekaru va'erã

Ñamoheña tembi'u ára ha ára verdura rehe (tuicha crucífera: brócoli, kale, repollo, coliflor), legumbre (ju'i, lenteja, garbanzo, soja), yva enterovete, avati enterovete, yva mbarete ha yva ra'yi. Umi arándano, ajo, sevói, tomate, cúrcuma ha té verde oguereko opaichaguá mba'e ojapóva anticancerígeno, ág̃a katu ni peteĩ tembi'u ndojukái cáncer.

Tembi'u añónte ndahái

Ani rehutá

Pe tembi'u tuichavéva oñembyai jepytígui. Nde ojapóramo peteĩ mba'e año, ani rehutá.

Ñamo'ã alcohol

Alcohol ha'e peteĩ Grupo 1 caranxógeno cáncer de pecho, ñe'ẽ, esófago, ijyvy ha colon ha recto-pe guarã. Ndaipóri mba'e ndaijapóiha oje'u va'erã cáncer ryguy rehe, ág̃a katu sa'i jeporu oguereko mba'e'i.

Ñamýi ára ha ára

Actividad física omboguejy colon, pecho ha endometrio cáncer ryguy peso ndaipórime avei.

Ejejapo peteĩ peso hesãiva

Obesity ojokuaapyva'ekue trece cáncer. Tembi'u yva rehegua oipytyvõ peso ñemoha'ãngápe.

Arriesgo kanser reko tembi'u rupi Adventist Health Study-2-pe

Hazard ratios oñemohenda, kuimba'e ha kuña oñondive. 1.0 = ndaha'éiva vegetariano; sa'ive he'ise porãveha. Vegano-kuéra estimación añoite hekopete ojekuaa.

hazard ratio

  • Ndaha'éiva vegetariano1
  • Semi-vegetariano0.98
  • Lacto-ovo vegetariano0.93
  • Pesco-vegetariano0.88
  • Vegano0.84

Tantamango-Bartley et al., 2013, Apyka 3

Tembi'u ka'aguyguáva ha kanser

0.84
kanser ha'arã reko jepivegua
Vegano-kuéra vs ndaha'éiva vegetariano; Adventist Health Study-2
18%
arriesgo tuichave kanser de kolorektál rehegua
Peteĩ 50 g tembi'u oñembohekokuaáva oje'úva ára ha ára; WHO/IARC
350–500 g
tembi'u pytã arapokõi rembi'u reko
Hi'upy hypy'ũva, umi ho'úvape g̃uarã; WCRF
Grupo 1
tembi'u oñembohekokuaáva
IARC: oĩ marandu hekopete omosẽha kanser yvypórape

Ka'avo compuesto oñehesa'ỹijóva investigación cancer-rehegua — ndaha'éi tratamiento ojehechakuaáva

Tembi'uCompuesto activoTechapyrã investigación-gua; evidencia oñemoambue
Brócoli, kaleSulforafanoVejiga, pecho, próstata
ArándanoAntocianina, ácido elágicoColon ha recto, esófago
Soya (tembi'u enterovete)Genisteína, daidzeínaPecho, próstata
Lino (oñembojehe'áva)LignanosPecho, próstata
CúrcumaCurcuminaColon ha recto, páncreas (ypy)
Té verdeEGCGHeta tenda; prevención beneficio ndojehechakuaáiva
KamburuvichaBeta-glucanos; estudio de laboratorio aromatase efecto-reheguaPecho

Mba'épa he'i añetehápe pe OMS ñemohenda

2015-pe, IARC oclasifica so'o procesado Grupo 1-ramo — cancerígeno humano-pe g̃uarã — ha so'o pytã Grupo 2A-ramo, ikatúva cancerígeno. Grupo 1 omombe'u evidencia mbarete, ndaha'éi pelígro jojáva: 50 g so'o procesado káda día oĩ va'ekue 18% risgo cancer colorectal-gui guasuve. Kamby risgo cancer de próstata-rehegua oreko evidencia limitado, hákatu evidencia risgo colorectal sa'ive-rã guasu.

Umi yva rehegua ojapo mba'éva

Ka'avo crucífera, yva morotĩ, soy, lino ha takuru oguereko compuesto oñehesa'ỹijóva efecto cancer-rehegua. Heta ko tembiapo oúva célula, mymba térã biomarcador juicio-gui, ndaha'éi prueba prevención cancer yvypóra-pe. Estudio observacional omoĩ soy risgo reincidencia cancer de mama sa'ive-re, hákatu ndaikatúi ohechauka mba'érepa ojehúva. Hetaichagua tembi'u iñimportanteve promésa individual-gui.

Tratamiento ha rire

Tratamiento aja, prioridad ha'e caloría, proteína ha líquido hekópe, tembi'u oñemoambue síntoma ha consejo médico-pe. Tratamiento rire, patrón ka'avo-guasu limitada so'o pytã ha procesado ndive ha alcohol sa'ive térã ndaipóriva omoĩmeve guía prevención cancer-pe. Soy tembi'u ojehechakuaa seguro cancer de mama sobreviviente-kuérape g̃uarã. Dieta vegana estrictamente ndojehechaukái ombopiro'y haguã cansancio tratamiento-gui térã omoĩmeve haguã calidad de vida.

Kanser kuñanguérape g̃uarã, oñemohenda BMI rehe

Hazard ratios kuñanguérape g̃uarã. 1.0 = ndaha'éiva vegetariano; ndaipóri mba'eveichagua ojoavy hekopete.

hazard ratio

  • Ndaha'éiva vegetariano1
  • Lacto-ovo vegetariano1.04
  • Semi-vegetariano1.03
  • Pesco-vegetariano0.92
  • Vegano0.71

Tantamango-Bartley et al., 2013, Apyka 4

Tembiapo ombojoajúva jekarukue ha cáncer

  1. 2013

    Adventist kanser jepapa

    Peteĩ aty 69,120 kakuaáva rembiapo omoĩ vegano rembi'u sa'ive kanser ndive; ha'e peteĩ estudió observacional, ndaha'éi peteĩ ñemonguera reko.

  2. 2015

    IARC tembi'u jepapa

    Tembi'u oñembohekokuaáva oñembojoapy kanser yvypórape ha tembi'u pytã ikatuha omosẽ kanser.

  3. 2015

    Marandu arriesgo rehegua

    WHO ombo'e kanser-hazard grupu ohechauka marandu mbarete, ndaha'éi peteĩchapa oñeñangareko vaerã opa mba'e ojehechaukávagui.

  4. Mo'ãha

    Ojejapysaka tembi'u oñembohekokuaáva rehe

    WCRF ome'ẽ arandu ho'u sa'i térã ndo'úi mba'eve tembi'u oñembohekokuaáva ha ojejapi'i tembi'u pytã ho'úvape.

  5. Ojekuaa rire mba'asy

    Peñemomombyry ñemonguerágui

    Tembi'u hekopegua ikatu oipytyvõ tekove porãme, ha katu ndomonguerái kanser térã noñemoĩri onkología ñemonguera rendápe.

Ka'avo kuéra peteĩ patrón de alimentación omoĩmevévape risgo cancer-gui

Ka'avo crucíferos

Broccoli, kale, cabbage ha Brussels sprouts ome'ẽ fibra ha glucosinolates, ikatuva ojapo tembiapo'i kuéra sulforaphaneicha. Oñemoarandu mecanismo cancer- rehegua, hákatu ndojejapói protección cancer de mama, colon ha próstata rehegua ko'ã ka'avo peteĩteĩhápe.

Yso

Frutilla, arándano ha frambuesa ome'ẽ fibra ha polifenoles. Emoĩ chupekuéra ambue yva ha ka'avo ndive.

Soja kompleto

Tofu, tempeh, edamame ha lecha de soja ojehechakuaa omboguejyha cáncer de mama ojejevy jeyha omanóva apytépe — upéva katuete ndaha'éi pe ñemombe'u tujakue internet-pe.

Kumanda ha arro integral

Sevi ha grano entero ome'ẽ fibra dietética. Iñimportanteterei grano entero ha fibra omoĩmeve risgo cancer colorectal-gui.

Porandu jepoguerekóva

Ajapóramo vegano, che cáncer-gui che jepéichapa?

Nahániri. Cancer oreko heta mba'e ojapóva. Tembi'u omoambue probabilidad; ndome'ẽi inmunidad. Ani repita, eñe'ẽ limitávo alcohol, eñe'ẽ screening recomendación-rehe nde edad ha risgo-pe, ha eñemboryrýi káda día.

Mba'épa he'ise soya ha cáncer de pecho rehe?

Soy tembi'u ojehechakuaa seguro-ramo, cancer de mama ohasa va'ekue g̃uarã avei. Estudio humano ojuhu risgo sa'ive térã ndaijojái, ndaha'éi risgo okakuaa hague. Oĩ estudio omoĩva soy tembi'u imitãrõ guive risgo cancer de mama sa'ive, hákatu ndojejapói efecto protector guasúicha.

Tembi'u ojeporukapy ojejukávapa katuete jepiguáicha?

Peteĩcha mba'ekuaa rendagua, tuicha diferéncia. Jepytĩ omboheta cáncer de pulmón ryguy 20-ve; tembi'u ojeporukapy ára ha ára omboheta cáncer de colon ryguy 1.18-ve cada 50 g/ára. Mokõivéva añete, tuicha diferéncia.

Japytíramo so'o ta'yrýpe oipytyvõpa?

Tembi'u oñembojy hatãva, katuete grill térã frita so'o, ikatu ojapo heterocyclic amines ha polycyclic aromatic hydrocarbons. IARC ojuhu ndaiporiha evidencia okakuaa haguã ojehechakuaa haguã mba'éichapa jepoyjy omboambue risgo cancer. Ani remo'ã tembi'u; ka'avo ikatu oguereko avei contaminante oúva haku-gui, upévare ndaijojái.

Cáncer rehegua porandu

Soya ndojapói cáncer de pecho?

Soy tembi'u ndohechaukái okakuaaha risgo cancer de mama ha ojehechakuaa seguro-ramo sobreviviente-kuérape g̃uarã. Oĩ estudio observacional omoĩva soy, mitãrusu ramo guive, risgo térã reincidencia sa'ive-re; ko'ã estudio ndaikatúi ohechauka mba'érepa ojehúva. Oĩ va'ekue estudio roedor-pe oiporúva dosis ha metabolismo ndojoguáiva humano rembi'úpe.

Tembi'u orgánico oñemono'õvapa oñeha'arõva cáncer jokópe?

Ndaipóri evidencia hepy oñeha'ã haguã tembi'u orgánico prevención cancer-g̃uarã. Iñimportantevéva ha'e ho'u hetaichagua ka'avo ha yva, orgánico térã convencional. Emopotĩ tembi'u ha eiporavo ikatúva rejogua; pesticida-residuo ranking ndohechaukái diferensia risgo cancer-pe.

Mba'épa he'ise kamby ha cáncer de pecho rehe?

Resultado oñemoambue estudio-kuéra apytépe. Adventist Health Study-2 omoĩ kamby vaka risgo cancer de mama okakuaave haguã, hákatu ndojejapói causalidad térã efecto consistente opa kamby rembi'úpe. WCRF ohechakuaa kamby risgo cancer de próstata-rehegua limitado ha inprotección cancer colorectal-pe guasu. Kamby ka'avo-gua ha'e peteĩ opción, ndaha'éi medida de prevención cancer ojehechakuaáva.

Tembi'u ikatuha omonguera cáncer-pe?

Nahániri. Tembi'u oipytyvõ jokópe, ñemonguera ha resultado-pe tratamiento jepoguerekóva ndive — ndaha'éi ojavy'áva. Eñangareko umi tapicha he'íva ambuéva.

Pejapohapy he'íva

Tembiayhu ha'e peteĩ mba'e oñemoaranduvehápe omyatyrõva cáncer mba'asykuéra apytépe, ha umi mba'e ojehechakuaáva katu hi'aguive ohóvo.

  1. Pe WHO agencia ombojuapy umi tembi'u oñembohekokuaáva (processed meat) mba'asykanser rehegua yvypórape.

    Ary 2015-pe, IARC ombojuapy tembi'u oñembohekokuaáva (processed meat) Grupo 1-pe, oĩgui marandu hekopete omoneíva omosẽha kanser de kolorektál, ha tembi'u pytã katu Grupo 2A-pe, ikatuha omosẽ kanser. Ko'ã grupu ohechauka marandu mbarete, ndaha'éi pe arriesgo tuichakue.[1]

  2. Peteĩ aty guasu oñehesa'ỹijóvape, umi vegano oreko sa'ive kanser rekove.

    Aty 69,120 Adventist Health Study-2 rembiayhu apytépe, umi vegano oreko 16% sa'ive arriesgo opaichagua kanser-gui umi ndaha'éiva vegetariano-gui (hazard ratio 0.84, 95% CI 0.72–0.99). Pe estimación kuñanguérape g̃uarã imbareteve'i oñemohenda rire BMI. Ko'ã joaju ndohechaukái tembi'u omo'ã térã omonguera kanser.[2][4]

  3. Umi aty omba'apóva kanser rehe omomandu'a ojejapysaka hag̃ua tembi'u pytã ha oñembohekokuaáva rehe.

    World Cancer Research Fund ome'ẽ arandu umi tembi'u pytã ho'úvape ojejapysaka hag̃ua 3 porción rupi peteĩ arapokõi (350–500 g hi'upy hypy'ũva) ha ho'u sa'i térã ndo'úi mba'eve tembi'u oñembohekokuaáva.[3]

Peteĩ tembi'u ikatuha reikova'erã

Pe tembi'u yva rehegua heñóiva omboguejýva cáncer ryguy avei oipytyvõ mba'asy korasõ, diabetes ha presión arterial-pe. Peteĩ ñembo'y, heta mba'e porã.

Mba'e mba'e tekotevẽ jaikuaa

  • WHO IARC oñembohovake so'o procesado Grupo 1 carcinogénico ha so'o pytã Grupo 2A.
  • Ñemongaru tuicha leche rehegua ojejoaju cáncer de próstata ipy'a guasuvévare cohortes tuichavéva apytépe.
  • Umi dieta vegetariana ha vegana oñembojoaju umi kanser michĩve ojehecháva amove estudio-pe; umi mba'e oñemoambue kanser rraza rupi.
  • Tembi'u orekóva heta fibra, umi tembi'u kompleto oĩháme, oguereko testígo imbaretégui oñemomichĩ hag̃ua kanser kolorrectal rréhgo.

Eipuruka ko kuatiarogue

Eipuruka X-peEipuruka Facebook-peEipuruka WhatsApp-pe

Porandu jepivegua

Nahániri — IARC clasificación ohechauka fuerza de evidencia, ndaha'éi efecto tamaño. So'o procesado ombopu'ã riesgo de colon ~18% káda 50g/ára; fumo ombopu'ã riesgo de cáncer de pulmón hetave vove. Mokõiha ha'e riesgo añetete; magnitud-kuéra oñemoambue.

Jaleemive