Tyeguasu
B12, yodo, colina, DHA (alga), folato, hierro ha vitamina D ha'e umi pilar. Ejepytaso 71 g proteína/ára rehe ha ambue 340–450 kcal trimestre 2 ha 3-pe.
Peteĩ saphirã práctico, evidencia-pe oñemopyendáva, omongaru hag̃ua peteĩ familia okakuaáva tyeguasúgui mitãrusu peve — oipytyvõva opaite asociación dietética tuichavéva.

B12, yodo, colina, DHA (alga), folato, hierro ha vitamina D ha'e umi pilar. Ejepytaso 71 g proteína/ára rehe ha ambue 340–450 kcal trimestre 2 ha 3-pe.
Ñemokambu añónte térã peteĩ fórmula comercial estándar mitã'i peg̃uarã. Sy vegano-kuéra oisuplementava'erã B12; ani rejapo fórmula ógaygua.
Eñepyrũ eikuave'ẽ puré heta hierro oguerekóva (lenteja, tofu, hummus), yva hu'ũ, yva ra'ỹi manteka oñemboyvúva kambýpe. Emoĩvékena kamby sy pegua térã fórmula y rehegua tuichavévaicha.
Soja kamby oñemombaretéva ~2 vaso/ára, tembi'u heta caloría oguerekóva (aguacate, yva ra'ỹi manteka, tahini). Tye michĩ — eikuave'ẽ tembi'u michĩ heta nutriente oguerekóva káda 2–3 aravo.
Plato oñemboheko porãva: avati oñemboapé'ỹva + kumanda + ka'avo + ñandyrasa porã káda tembi'úpe. Emoĩvékena B12 ha vitamina D. Emoinge mitãnguérape tembi'u apópe oñembohekovariá hag̃ua.
Oikotevẽ hetave hierro ha calcio. Emomba'eguasu soja kamby oñemombaretéva, tofu, tempeh, ka'avo hovy hũ, ka'avo ra'ỹi ha yva ra'ỹi. Atleta-kuéra: emoĩve 20% hetave proteína ha caloría.



Héẽ. Academia de Nutrición y Dietética, Asociación Dietética Británica ha Colegio Americano de Obstetras y Ginecólogos opavave oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme he'ívo tembikaru vegano oñeplanea porãva iporãha tyeguasu, ñemokambu, mitã'i ha mitãrusu-pe g̃uarã, okakuaa ha oñemoheñói porãrõ.
Héẽ. Sy vegano oisuplementáva B12 ojapo kamby oguerekóva nivel normal de B12. Mitã'i ho'úva fórmula oipuruva'erã peteĩ fórmula estándar oñemombaretéva hierro-pe soja térã kambýgui ojejapóva 12 jasy peve; ani eipuru kamby yvyra karúgui ojejapóva ógape mitã'i peg̃uarãicha.
Soja kamby oñemombaretéva 1 ary guive peteĩ tembi'u iñambuéva ryepýpe. Arros, almendra ha avena kamby oguereko mbovy proteína ha caloría ombyekovia hag̃ua kamby sy pegua, fórmula térã soja kamby mitã'ime g̃uarã.
Vitamina B12 ára ha ára (dosis edad-pe g̃uarã), vitamina D 400–1000 IU araro'ýpe térã año pukukue clima sa'i kuarahy oguerekóvape, ha DHA algá-gui ojejapóva. Yodo ha hierro re'u oñemoñe'ẽva'erã.
Amo 1.1 g/kg mitã'ime g̃uarã, 0.95 g/kg mbo'ehao edad-pe, 0.85 g/kg mitãrusu-pe — michĩmi yvatetave tembikaru yvyra karúre ofundávape oñeconsiderávo digestibilidad. Ehupyty kumanda, tofu, tempeh, soja kamby, lenteja, yva ra'ỹi manteka, seitán ha grano entero-pe.
Peteĩ mbaʼe ojejapóva umi kuña imembyvaʼerãme; eñembohovake ne pohãnohára ndive.
Umi mbaʼe oñembyatýva nacional prenatales; umi mbaʼe oñembyatýva oñembohéra individuo rehegua.
Folate haʼe pe mbaʼe oñepyrũva — neural tube closure ojehecha hetave tapicha oikuaaʼỹva imembyvaʼerã, upévare oñemombeʼu ñembojere oñepyrũvo imembyvaʼerã. Koʼág̃a haʼe pe ára ipyahúva oñemoporã haguã ferritina ha vitamina D, mokõive oikotevẽ heta ára oñembojere haguã.
Energía oikotevẽva oñembotuicha michĩmi (340 kcal ára ha ára segundo trimestre-pe, 450 tercero-pe), ha katu proteína, hierro, yodo ha DHA oikotevẽva oñembotuicha hetave. Kumanda, tofu, tempeh, ñandy ha semilla ombohovái proteína pyaʼe. Ñamoĩ tembiʼu hierro heta orekóva vitamina C ndive ha ñamombo té ha kafe tembiʼu guive omoporã haguã ñembojoaju. Yodo sal térã peteĩ mbaʼe oñembojerevaʼerã haʼe mbaʼe oikotevẽva umi dieta kaʼavo guigua hetave yodo michĩmi orekóva.
Leche ou ypykuéra. Umi tembiʼu oñembojoapýva oñepyrũ seis meses rupi: purés hierro heta orekóva, umi mbaʼe oñembojerevaʼerã kumanda ha mbaʼeʼapypo fortificada, ñandy yva ha semilla ñandy oñembojerevaʼerã tembiʼúpe, ha tofu térã kumanda oñembojerevaʼerã. Umi ñandy yva ha yva raʼykuéra haʼe mbaʼe ikatúva ombyaty jejuka. Umi leche de origen vegetal ndojapóva mbaʼevevaʼerã leche materna térã fórmula mboyve doce meses.
Umi mitã raʼy michĩva heta fibra orekóva haʼe pe mbaʼe ojehechavéva. Eipuru ñandy hetave, eikotevẽ mbohapy tembiʼu ha mokõi térã mbohapy mbaʼe oñembojerevaʼerã, ha eikotevẽ proteína ojehecháva ára ha ára: hummus, edamame, pan con manteca de maní, yogur de soja, pasta de lentejas. Esegí B12 ha vitamina D. Eikotevẽ tembiʼu neutro emocionalmente — ñembojeheʼa pyʼaguapy omeʼẽ porãve ñembohovakegui.
Adolescencia omoguahẽ ñembojere tuicha ha, hetave, interés ética rehegua. Eikotevẽ hierro umi kuña imembyvaʼerãme, calcio umi ára iporãvéva hesaʼỹi haguã, ha energía total umi teens atléticos. Eikotevẽ peteĩ mbaʼe kaʼavo guigua oñembojerevaʼerã oñemokañy haguã mbaʼe ojejapóva — ñembojeheʼa pyaʼe, ñemokañy tembiʼu rehegua térã ñembohapo pyaʼe oikotevẽ ñembohovake ha apoyo profesional.
Umi mitã ndaikatúi ohupyty proteína heta mbaʼeʼỹva animal rehegua.
Proteína pyʼapytuʼu michĩmi oikotevẽva caloria heta. Peteĩ ára kumanda, tofu, manteca de maní ha mbaʼeʼapypo ndive hetave oñembojoaju.
Umi leche de origen vegetal haʼe mbaʼe ojejapóva leche de vaca mitãrusu rendaguépe.
Peteĩ leche de soja térã arveja fortificada añónte oñembojoaju proteína ha calcio rehegua. Arroz, avena ha leche de almendras michĩve proteína orekóva ha haʼe umi mbaʼe michĩmi ojejapóva mitãrusupe guarã.
Memby ára vegana haʼe mbaʼe ipeligrósova.
Umi riesgo haʼe mbaʼeʼapura rehegua ha ikatúva oñembaʼapo porã ñembojere ha ñemomombyry rehegua — umi mbaʼe oñembaʼapóva peteĩ memby árape.
Peteĩ ñeʼẽrã imembyvaʼerã mboyve térã oñemboyvu rire hetave familiape guarã, ha haʼe mbaʼe oikotevẽva peteĩ mitãrusu hoʼúramo térã ñembojere oñembyatýramo.
Umi mbaʼe ojejapóva koʼág̃a haʼe ñembojoaju pyaʼe ha ára ha ára manteca de maní ha ñandy yva ñandy — ñembojeheʼa ndojapói mbaʼeve. Esegí ne pohãnohára ñeʼẽrã reimeramo familiape guarã.
Hetave si peteĩ ñeʼẽrã mbyky oñembohéra mbaʼe oñembojerevaʼerã ha tembiʼu ypykuéra rehegua. Peteĩ mbaʼe ojejapóva kumanda, avati rupa ha ñandy rehegua haʼe pe mbaʼe ipyahúva.