Ñemity tuichapavẽ ·

Tekove rehecha: mba’e vailéva ojejapóva

Opaichavo tekove rehecha yvypóra rembiapógui, mba’e vaiete oikóva yvytúre ha yvyra’ỹ rehe. Ñanemandu’a mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme.

1,079 ñe’ẽ · Veg.ac jehaipy ko’ẽreíre
Paraguay-peguã tembiapo atã henyhẽva ysyry guasu rehe, yvoty raperãicha yvate guive ojehecha.
Veg.ac · AI-generated illustration

Ndaikatúi ñaha’e mba’e vailéva oúva ysyry guasu guive

Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñane retãme guarã, heta mba’e iporãva oĩ, ha katu avei heta mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui. Ko’ã mba’e oikóva avei yvytúre, omyasãiva umi mba’e vai yvyra’ỹ ha tekoha rehe. Ñane retãme, ñanemandu’a umi yvyra’ỹ guasu ha umi yvyty ojehecha’ỹva, upépe oĩ heta tembiapo oikóva, ha katu avei oĩ umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu guive ha ojeka yvyra’ỹ rehe. Ko’ã mba’e ojehu umi mba’e ojejapóva okaha rehe, ha katu avei umi mba’e ojejapóva táva rupi, avei umi ysyry guasu okakuaávagui. Mba’éichapa ojehu ko’ã mba’e vaiete? Ha mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme, ani ja’e ñane rembiapo vaiete rehe?

Mba’e hese’ỹva oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui

Umi ysyry guasu, ha’e umi yvoka okakuaávagui oúva, oñembohysýi heta mba’e vaiete rehe. Ko’ã mba’e oje’ói yvytúre ha ojeka yvyra’ỹ ha tekoha rehe, ha avei oho umi ysyrykuévo. Umi mba’e vaiete oúva ko’ã ysyry guasu ha yvoka guive ha’e ámonia (NH₃), metano (CH₄), ha dióxido de carbono (CO₂), ha avei umi mba’e vaiete oje’óiva yvytúre. Ko’ã mba’e vaiete ojeka yvyra’ỹ rehe, ha avei omyakã umi yvyra’ỹ, ha ikatu avei ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe. Umi táva oĩva ysyry guasu guive, ohasa umi mba’e vaiete yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

50%
Ámonia yvytúre ojekáva
FAO, 2021
30%
Ysyry guasu okakuaávagui oúva
IPCC, 2022

Mba’épa ojapo umi mba’e vai yvytúre oúva ysyry guasu guive?

Umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive, ojekáva yvytúre, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Ko’ã mba’e vaiete ojapo yvyra’ỹ opyta’ỹha, ha avei omyakã umi yvyra’ỹ. Avei, ko’ã mba’e vaiete ikatu ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe, ha avei umi yvytu’i oikóva yvyra’ỹ rupi. Umi táva oĩva ysyry guasu guive, ohasa umi mba’e vaiete yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Yvyra’ỹ oguapýva, ysyry guasu ha yvytúre oúva rupi.
Yvyra’ỹ oguapýva, ysyry guasu ha yvytúre oúva rupi.Veg.ac · AI-generated illustration

Tekove rehecha yvypóra rembiapógui: Mba’épa jaikotevẽ ñane retãme?

Ñande retãme, ñanemandu’a tekove rehecha yvypóra rembiapógui. Ñanemandu’a mandioka, garampa, avei yvyra’ỹ ha ñande ysyrykuéra. Ñanemandu’a avei umi mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui. Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñanemandu’a ko’ã mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui, ha avei umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre. Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme

Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñanemandu’a ko’ã mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui, ha avei umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre. Ikatu jahekaha porãve, mbeguekatúpe ha ñane retãme ñamomba’eguasu. Ko’ã mba’e vaiete ikatu ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe, ha avei umi yvytu’i oikóva yvyra’ỹ rupi. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Mba’e ojapóva ikatu oipytyvõ

  • Ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui oúva, jaiporavévo mba’épa ja’u ha jaiporavo umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva.
  • Ñane retãme, jaiporavo umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva, ha avei ñamomba’eguasu umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva.
  • Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
  • Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ ha tekoha rehe

Ko’ã mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ ha tekoha rehe, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive

Unit: %
Ámonia65 %
Metano25 %
CO₂10 %

Oñembojehe’a umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui. Fuente: EAT-Lancet Commission, 2023.

Mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ rehe

Umi mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ rehe, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñanemandu’a ko’ã mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui, ha avei umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre.

Veg.ac Mba’eapohára

Mba’e vaiete oikóva tekoha rehe

Umi mba’e vaiete oikóva tekoha rehe, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ ha tekoha rehe

Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Tekove rehecha yvypóra rembiapógui oúva

Unit: Kg CO₂e
Ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui120 Kg CO₂e
Tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva15 Kg CO₂e

Oñembojehe’a umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive, ha umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva. Fuente: Our World in Data, 2023.

Mba’e ñanemandu’ava’erã ñane retãme guarã

  1. Ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui oúva, ñanemombyasy umi mba’e vaiete rehe.
  2. Ámonia ha umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre, ojapo mba’e vaiete yvyra’ỹ ha tekoha rehe.
  3. Ñande rembiapo jahecha’ỹre ikatu ojapo mba’e vaiete ñane retãme.
  4. Ikatu jahekaha porãve, mbeguekatúpe ha ñane retãme ñamomba’eguasu.
  5. Tekove rehecha yvypóra rembiapógui ikatu oiko porãve ñane retãme.
Mandioka ñemongu’e ñane retãme, tekove rehecha yvypóra rembiapógui iporãva.
Mandioka ñemongu’e ñane retãme, tekove rehecha yvypóra rembiapógui iporãva.Veg.ac · AI-generated illustration

Frequently asked questions

Mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive?
Umi ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui oúva, ojapo heta mba’e vaiete yvytúre ha tekoha rehe. Umi mba’e vaiete ha’e ámonia, metano, ha CO₂, ha avei umi mba’e vaiete ojeka yvytúre.
Mba’épa ojapo ámonia yvytúre?
Ámonia ojapo yvyra’ỹ opyta’ỹha ha omyakã umi yvyra’ỹ. Avei ikatu ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe, ha avei umi yvytu’i oikóva yvyra’ỹ rupi.
Mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme?
Jaiporavo umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva ha jahekaha porãve ñane rembiapo. Jaikove porãve ñane retãme, mbeguekatúpe ha ñane retãme ñamomba’eguasu.
Mba’épa ojehu umi táva oĩva ysyry guasu guive?
Umi táva oĩva ysyry guasu guive, ohasa umi mba’e vaiete yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra, ha avei oje’ói umi yvytu’i rehe.
Mba’épa ikatu ajapo ani haĝua oiko mba’e vaiete?
Ikatu reiporavo umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva ha rehekaha porãve ñane rembiapo. Avei ikatu reipytyvõ umi mba’e porã ojapóva ñane retãme guarã.

Sources & further reading

  1. FAOFood and Agriculture Organization of the United Nations (fao.org)
  2. IPCCIntergovernmental Panel on Climate Change (ipcc.ch)
  3. EAT-Lancet CommissionEAT Forum (eatforum.org)
  4. Our World in DataUniversity of Oxford (ourworldindata.org)