Tekove rehecha: mba’e vailéva ojejapóva
Opaichavo tekove rehecha yvypóra rembiapógui, mba’e vaiete oikóva yvytúre ha yvyra’ỹ rehe. Ñanemandu’a mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme.

Ndaikatúi ñaha’e mba’e vailéva oúva ysyry guasu guive
Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñane retãme guarã, heta mba’e iporãva oĩ, ha katu avei heta mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui. Ko’ã mba’e oikóva avei yvytúre, omyasãiva umi mba’e vai yvyra’ỹ ha tekoha rehe. Ñane retãme, ñanemandu’a umi yvyra’ỹ guasu ha umi yvyty ojehecha’ỹva, upépe oĩ heta tembiapo oikóva, ha katu avei oĩ umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu guive ha ojeka yvyra’ỹ rehe. Ko’ã mba’e ojehu umi mba’e ojejapóva okaha rehe, ha katu avei umi mba’e ojejapóva táva rupi, avei umi ysyry guasu okakuaávagui. Mba’éichapa ojehu ko’ã mba’e vaiete? Ha mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme, ani ja’e ñane rembiapo vaiete rehe?
Mba’e hese’ỹva oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui
Umi ysyry guasu, ha’e umi yvoka okakuaávagui oúva, oñembohysýi heta mba’e vaiete rehe. Ko’ã mba’e oje’ói yvytúre ha ojeka yvyra’ỹ ha tekoha rehe, ha avei oho umi ysyrykuévo. Umi mba’e vaiete oúva ko’ã ysyry guasu ha yvoka guive ha’e ámonia (NH₃), metano (CH₄), ha dióxido de carbono (CO₂), ha avei umi mba’e vaiete oje’óiva yvytúre. Ko’ã mba’e vaiete ojeka yvyra’ỹ rehe, ha avei omyakã umi yvyra’ỹ, ha ikatu avei ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe. Umi táva oĩva ysyry guasu guive, ohasa umi mba’e vaiete yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Mba’épa ojapo umi mba’e vai yvytúre oúva ysyry guasu guive?
Umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive, ojekáva yvytúre, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Ko’ã mba’e vaiete ojapo yvyra’ỹ opyta’ỹha, ha avei omyakã umi yvyra’ỹ. Avei, ko’ã mba’e vaiete ikatu ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe, ha avei umi yvytu’i oikóva yvyra’ỹ rupi. Umi táva oĩva ysyry guasu guive, ohasa umi mba’e vaiete yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.

Tekove rehecha yvypóra rembiapógui: Mba’épa jaikotevẽ ñane retãme?
Ñande retãme, ñanemandu’a tekove rehecha yvypóra rembiapógui. Ñanemandu’a mandioka, garampa, avei yvyra’ỹ ha ñande ysyrykuéra. Ñanemandu’a avei umi mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui. Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñanemandu’a ko’ã mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui, ha avei umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre. Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme
Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñanemandu’a ko’ã mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui, ha avei umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre. Ikatu jahekaha porãve, mbeguekatúpe ha ñane retãme ñamomba’eguasu. Ko’ã mba’e vaiete ikatu ojapo mba’e vai umi yvytu’i rehe, ha avei umi yvytu’i oikóva yvyra’ỹ rupi. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Mba’e ojapóva ikatu oipytyvõ
- Ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui oúva, jaiporavévo mba’épa ja’u ha jaiporavo umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva.
- Ñane retãme, jaiporavo umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva, ha avei ñamomba’eguasu umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva.
- Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
- Ñande rapicha oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ ha tekoha rehe
Ko’ã mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ ha tekoha rehe, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive
Oñembojehe’a umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui. Fuente: EAT-Lancet Commission, 2023.
Mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ rehe
Umi mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ rehe, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
“Tekove rehecha yvypóra rembiapógui, ñanemandu’a ko’ã mba’e vaiete oikóva ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui, ha avei umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre.”
Mba’e vaiete oikóva tekoha rehe
Umi mba’e vaiete oikóva tekoha rehe, ojapo heta mba’e vaiete ñane retãme. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Mba’e vaiete oikóva yvyra’ỹ ha tekoha rehe
Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra. Umi tekove oikóva yvyra’ỹ rupi, ohasa umi mba’e vaiete oúva yvytúre, ha upéva ojapo heta mba’e vaiete oikóva chupekuéra.
Tekove rehecha yvypóra rembiapógui oúva
Oñembojehe’a umi mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive, ha umi tembiapo yvyráre oñembohysýi’ỹva. Fuente: Our World in Data, 2023.
Mba’e ñanemandu’ava’erã ñane retãme guarã
- Ysyry guasu ha yvoka okakuaávagui oúva, ñanemombyasy umi mba’e vaiete rehe.
- Ámonia ha umi mba’e vaiete ojekáva yvytúre, ojapo mba’e vaiete yvyra’ỹ ha tekoha rehe.
- Ñande rembiapo jahecha’ỹre ikatu ojapo mba’e vaiete ñane retãme.
- Ikatu jahekaha porãve, mbeguekatúpe ha ñane retãme ñamomba’eguasu.
- Tekove rehecha yvypóra rembiapógui ikatu oiko porãve ñane retãme.

Frequently asked questions
Mba’e vaiete oúva ysyry guasu ha yvoka guive?
Mba’épa ojapo ámonia yvytúre?
Mba’éichapa ikatu jaikove porãve ñane retãme?
Mba’épa ojehu umi táva oĩva ysyry guasu guive?
Mba’épa ikatu ajapo ani haĝua oiko mba’e vaiete?
Sources & further reading
- FAO — Food and Agriculture Organization of the United Nations (fao.org)
- IPCC — Intergovernmental Panel on Climate Change (ipcc.ch)
- EAT-Lancet Commission — EAT Forum (eatforum.org)
- Our World in Data — University of Oxford (ourworldindata.org)