Mba'éichapa ñande rembi'u omongakuaa mba'e pohýi
Ñaha'arõva'ekue peteĩ aranduka omyasãiva mba'éichapa ñande rembi'u guarani ñane retãme omongakuaa mba'e pohýi ñande aporeko rehegua.

Ñande rembi'u oñemongakuaáva ka'avo guive, péicha avei umi tembi'u oúva mandioka, avati ha chu'i guive, omongakuaa mba'e pohýi michĩvéva ñande yvy rehe, ysyry ha yvytu rehe, péicha ojehecha ñane retãme. Ko'ápe, ñane retãme, mba'éichapa ojepuru yvy, mba'éichapa oñemongakuaa tembi'u ha mba'éichapa oipytyvõ ñande rekove rehe, ha'e peteĩ mba'e guasu. Yma guive, ñane retãygua oipuru yvy ha ysyry oikotevẽvaicha. Ko árape, jahecha mba'éichapa umi tembi'u oñemongakuaáva mymbáre, ha'éva avei ñane retãme, omongakuaa mba'e pohýi guasu, ha péva omboguejy ñande yvy, ñane ysyry ha ñane yvytu."Mba'éichapa ñande rembi'u omongakuaa mba'e pohýi" ha'e peteĩ porandu guasu ñande raperãme.
Pe mba'e ojehechaukáva (Pe Techape)
Umi mba'e oñembohysýi'ỹva (Pe Mba'e Pohýi)
Mba'e pohýi yvy ha ysyry rehe, oñemongakuaa tembi'u rupi
Oñembojoaju heta mba'e, oñembohovái umi mba'e oñemongakuaa yvy rehe guive, ha umi mba'e oñemongakuaa mymbáre. Yvyra ñemongakuaa ha ysyry ñemongakuaa oñembojoaju avei. FAO (2021).
Yvyra ha Ysyry: Yvypóra rekove rapo
Ñane retãme, yvy ha ysyry ha'e ñande rekove rapo. Umi ka'avo, mandioka, avati, ha umi jety, oipytyvõ ñande yvyre ha ñande ysyryre. Péicha avei, umi yvyra ha yvyra kuéra, ha'éva avei umi ka'avo oñemongakuaáva ñande yvyra raperãme, oipytyvõ yvy ha ysyry oñemopotĩ ha oñemongakuaa porãvévo. Umi tembi'u oúva mymbáre katu, ojapo mba'e vai yvyre ha ysyryre. Péicha, oñemongakuaa mymbáre, oñemongakuaa avei umi yvyra oñemongakuaa ha ysyry oñemongakuaa. Péva omboguejy ñande yvy ha ñande ysyry, ha péicha omboguejy ñande rekove avei.

Mba'épa oiko ñande ysyry ha yvyre?
Umi tembi'u oñemongakuaáva mymbáre ojapo mba'e vai yvyre ha ysyryre. Pe mymba guasu oñemongakuaa, oikotevẽ yvy guasu ha yvytu guasu. Péicha, oñemongakuaa mymbáre, oñemongakuaa avei umi yvyra oñemongakuaa ha ysyry oñemongakuaa. Péva omboguejy ñande yvy ha ñande ysyry, ha péicha omboguejy ñande rekove avei. Ko'ápe, ñane retãme, oñemongakuaa mymbáre ha péva omombyai ñande yvy ha ñande ysyry. Péva ojehero 'eutrofización', ha péva omombyai umi ysyry ha yvyra kuéra.
Mba'épa oñemongakuaa ñande aporeko rehe?
- Ka'avo rembi'u: Mba'e pohýi michĩvéva yvy ha ysyry rehe. Oipytyvõ yvyra ha ysyryre.
- Mymba rembi'u: Mba'e pohýi guasu yvy ha ysyry rehe. Omombyai yvyra ha ysyryre.
- Yvyra ñemongakuaa: Oipytyvõ yvy ha ysyryre, ha omombyai yvyra ha ysyryre avei.
- Ysyry ñemongakuaa: Oipytyvõ yvy ha yvyra rehe, ha omombyai yvyra ha ysyryre avei.
Mba'e mba'épa oñemongakuaa ñande aporeko rehe?
- Ñande yvy: Oñemongakuaa mymbáre ojapo mba'e vai yvyre. Oñemongakuaa ka'avo guive ojapo mba'e porã yvyre.
- Ñande ysyry: Oñemongakuaa mymbáre ojapo mba'e vai ysyryre. Oñemongakuaa ka'avo guive ojapo mba'e porã ysyryre.
- Ñande yvytu: Oñemongakuaa mymbáre ojapo mba'e vai yvytu. Oñemongakuaa ka'avo guive ojapo mba'e porã yvytu.
- Ñande rekove: Oñemongakuaa mymbáre ojapo mba'e vai ñande rekove. Oñemongakuaa ka'avo guive ojapo mba'e porã ñande rekove.

Mba'épa ojejapóta ñande rembi'u oñemongakuaa porãve hag̃ua?
Mba'e yvatevéva: Pe Ka'avo Rembi'u
Pe ka'avo rembi'u, ha'éva umi tembi'u oúva yvyra ha yvyra kuéra guive, ojapo mba'e porã ñande yvy ha ñande ysyryre. Péicha avei, oipytyvõ ñande rekove ha ñande retãme. Umi tembi'u oúva mymbáre katu, ojapo mba'e vai. Péicha, oñemongakuaa mymbáre, oñemongakuaa avei umi yvyra oñemongakuaa ha ysyry oñemongakuaa. Péva omboguejy ñande yvy ha ñande ysyry, ha péicha omboguejy ñande rekove avei.
“Pe ka'avo rembi'u oipytyvõ ñande yvy ha ysyryre, ha péicha ñande rekove rehe avei.”
Mba'éichapa oñemongakuaa ñande rembi'u ñande aporeko rehe?
Mba'éichapa oñemongakuaa ñande rembi'u ñande aporeko rehe
Oñembojoaju heta mba'e oñemongakuaa yvy rehe guive. FAO (2023).
Mba'épa oiko jaiporúvo ñande rembi'u oñemongakuaa porãve hag̃ua?
Pe ka'avo rembi'u, ha'éva umi tembi'u oúva yvyra ha yvyra kuéra guive, ojapo mba'e porã ñande yvy ha ñande ysyryre. Péicha avei, oipytyvõ ñande rekove ha ñande retãme. Umi tembi'u oúva mymbáre katu, ojapo mba'e vai. Péicha, oñemongakuaa mymbáre, oñemongakuaa avei umi yvyra oñemongakuaa ha ysyry oñemongakuaa. Péva omboguejy ñande yvy ha ñande ysyry, ha péicha omboguejy ñande rekove avei. Ko'ápe, ñane retãme, oñemongakuaa mymbáre ha péva omombyai ñande yvy ha ñande ysyry. Péva ojehero 'eutrofización', ha péva omombyai umi ysyry ha yvyra kuéra.
Frequently asked questions
Mba'épa pe mba'e pohýi guasu ñande rembi'u rehe?
Mba'épa pe mba'e pohýi michĩvéva ñande rembi'u rehe?
Mba'épa oiko ñande yvy ha ysyryre tembi'u oñemongakuaa mymbáre rehe?
Mba'épa oiko ñande yvy ha ysyryre tembi'u oñemongakuaa ka'avo guive rehe?
Mba'éichapa ikatu ñande rembi'u oñemongakuaa porãve ñane retãme?
Mba'épa pe Chaco rembi'u ñande retãme?
Sources & further reading
- Our World in Data — Our World in Data (ourworldindata.org)
- Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO) — FAO (fao.org)
- Nature Food — Nature Food (nature.com/natfood/)
- IPCC — IPCC (ipcc.ch)