Antibiótico oñehaʼãmbáva ha mbaʼasyvai oporombopajahýi vaíva yvypóra rekove rehe oĩva mymba ñemongakuaápe
Heta antibiótico oñeñeñotyvaʼekue ko yvy ape ári oho mymba okakuaávape, ha oiko heta mymba oñondivepa peteĩ lugárpe ha upéva haʼe peteĩ laboratorio iporãva mbaʼasy pyahu ojehecha hag̃ua. Kóva haʼe pe argumento oĩva tesãi maymáva rehegua.
Mbykymi
- Heta antibiótico ojeiporúva ko yvy ape ári ojeiporu mymba rendápe, heta mbaʼe ojeiporu ñemongakuaa ha mbaʼasy ñembogue hag̃ua, ndahaʼéi ñepohano hag̃ua.
- Pe resistencia antimicrobiana oĩ heta tapicha omano vaʼekuére káda ary ha oñeimoʼã okakuaataha gueteri.
- Mbohapy irundy mbaʼasy isarambíva apytégui oúva mymbakuéragui, ha katuete ojehechakuaa vaka ha kure rymba ñemoña oñemohatãva omohenda hague ko mbaʼasy.
- Pe mbaʼasyvai H5N1 ojapóva ojehuka hetaiterei guyrakuérape koʼã ára ohasávape.
Papaha tenondegua
Mbaʼérepa ojeiporu hetaiterei antibiótico mymba ñemongakuaápe
Oĩhápe heta mymba oñondivepa, umi antibiótico subterapéutico oipytyvõ ani hag̃ua oñembyai, oñehaʼarõ ha ojejapo heta mbaʼasy, ha oñemongakuaa peteĩ vrasión michĩmíme. Upe jeporu, michĩmi dosis reheve, haʼe pe mbaʼe ombohovakéva umi mbaʼasy ikatuʼỹva oñepohano, ha upéi oho umi tembiguái, juky, y ha soʼo rupive.
Pe resistencia ikatu oñehesaʼỹijo tembiʼu rerekópe
Umi programa tetãgua ñehesaʼỹijo rupive ojejuhu jey jey Salmonella, Campylobacter ha E. coli oporombopohãʼỹva soʼo ñemúva ári, ha umi gen colistina rehegua ojeipyso heta tetã rupi ojeiporu rire umi temitỹme. Umi ñemboguata oñemoĩva iporã: heta tetã Europa-pe omoambue pe antibiótico jeporu mymba rendápe ndahetavéima ha ndojekái avei pe ñembohasy, ha umi resistencia avei hoʼa.
- UE ombotove umi antibiótico ñemongakuaa apoha 2006-pe; pe pohanohára kuéra jeporu preventivo oñemboguatave 2022-pe.
- Dinamarca "tarjeta amarilla" sistema ombogue kure antibiótico jeporu ha katu omoañete pe ñemongakuaa.
- Pe resistencia ndoikói frontera rehe — pe ñemú ha jeho omonguʼe pe apañuái ko yvy ape ári.
Pe mbaʼasyvai jevy katu haʼe peteĩ aporeko, ndahaʼéi suerte vai
Pe gripe oñemonguʼe opárupi oĩhápe heta mymba ojoguáva heta jave tapicha ndive. Umi kure haʼe vaka ha yvypóra mbaʼasykuéra oñembojeheʼáva; umi guyra rymba ñemongakuaa omohenda gripe aviar. Umi mbaʼasy H5N1 ojehecháva koʼã ára ohasávape mymbakuérape, umíva apytépe vaka kamby apoha, ohechauka mbaʼéichapa pyaʼe oñemoambue pe riesgo rekove.
Mbaʼépa ombogue pe riesgo
Mymbakuéra saʼive, oñemombaʼeʼỹve, oñehesaʼỹijo porãve, ha oñembogue pe jerure ombogue opa mbaʼe. Umívagui, pe jerure ñembogue haʼe pe mbaʼe peteĩha oñembohovakéva tapicha kuéra oĩva ipype, ha haʼe pe mbaʼe peteĩha omboguepaite pe riesgo rekove rangue oñemboguata hag̃ua.
Marandeko
Mbaʼasy antimicrobiana rehegua, 2019
- Directamente atribuible1.27 millón
- Asociado4.95 millón
- Ojehecháva 2050 (ojeʼe)10 millón · oñemohendáramo
Sapy'aitépe
Ñemboguata ha efecto oñehesaʼỹijóva
| Medida | Moõ | Efecto |
|---|---|---|
| Antibiótico ñemongakuaa apoha ñemboguata | UE, 2006 | Heta mbaʼe hoʼa; resistencia oñembogue |
| Tarjeta amarilla sistema | Dinamarca | Kure antibiótico jeporu oñembogue, ñemongakuaa oñemoañete |
| Veterinario ñepohano rehegua | Heta | Ndahaʼéiva ñepohano jeporu oñembogue |
| Ñemombaʼe ha tekove porãve | UE, Reino Unido | Mbaʼasy saʼive |
| Jerure ñembogue | Konsumidór omohendáva | Ombogue pe población ojehecháva |
Ñe'ẽnguéra jepiguáicha
Oje'évaSoʼo ñembosakoʼi porã ojapo resistencia ndahaʼéi mbaʼe.
Mba'épa ohechauka marandekoÑembosakoʼi ojuka umi mbaʼasy umi mbaʼeʼapópe ha katu ndojokói resistencia oñemyasãi hag̃ua tembiguái, juky, y ha ñembojeheʼa rupive.
Oje'évaUmi antibiótico mymba rendápe oñepohano veterinario-pe.
Mba'épa ohechauka marandekoHeta mbaʼe oho heta mbaʼasy ñembohovake ha ñemongakuaa rehe, haʼéva pe oñemboguataʼakãva umi regulador.
Oje'évaUmi mbaʼasyvai ou mymbakuéra salváhegui, ndahaʼéi granjakuéragui.
Mba'épa ohechauka marandekoMokõi mbaʼe iñimportánte. Umi sistema intensivo vaka ha kure rymba ñemongakuaa haʼe amplificador ojehechakuaáva, ha umi mbaʼasy H5N1 oñemyasãi koʼã ára ohasávape oñemonguʼe umi especie oñemongakuaáva rupive.
Porandu jepiguáva
- Mboy antibiótico oho mymbakuérape?
- Umi ñehesaʼỹijo heʼi mokõi tercera parte rupi mbohapy cuarta parte rupi antibiótico ko yvy ape ári oho mymba ñemongakuaápe.
- Soʼo raʼyʼỹre mbaʼeporã ojapópa?
- Ombogue nde mbaʼe, ha katu ndahaʼéi pe exposición ambiental ha laboral oñehaʼãva pe sistema guasuvépe.
- Pe gripe aviar haʼe riesgo tapicha kuérape?
- Umi caso tapicha kuérape oĩ gueteri saʼive ha katu iñambue; pe apañuái haʼe mutación ha reassortment umi mymba densidad opárupi.
- Oĩpa tetã oñembogue porãva jeporu?
- Hee — Dinamarca, Holanda ha ambue tetã ombogue antibiótico jeporu mymba rendápe ndojekái hague pe producción.
- Tembiʼu kaʼavo rehegua oipytyvõpa?
- Ombogue pe jerure umi sistema omoheñóiva resistencia ñemonguʼe ha mbaʼasy ñembohasy.
Tembiporu
Papaha oñemopyenda umi tembiporu oñemyesakãva ko marandeko paha gotyo.
- GRAM Project, The Lancet — Global burden of bacterial antimicrobial resistance
- WHO — Antimicrobial resistance fact sheet
- FAO — Antimicrobial resistance in food and agriculture
- CDC — Zoonotic diseases
- WOAH — Avian influenza situation reports
Ko kuatiápe oĩva ikatu ojeipuru jey CC BY 4.0 rupi, oñembohéravo Veg.ac.
Eko'ẽve
Eipe'a marandeko tembi'u arapokõindy japuravóvape
Pe plan de inicio de 7 días omoambue opa mba'e oje'éva peteĩ lista de compras ha receta sencilápe.