Tembi'u pypore ára jerépe, oñeha'ãmbáicha hekopete
Tembi'u ningo ojapo haimete irundy pehẽnguégui peteĩ umi gas efecto invernadero oñemosẽva yvy tuichakuére. Umi dato ohechaukáva hekove pukukue ohechauka moõpa añetehápe oĩ umi ñemosẽ upe irundyha pehẽnguépe — ha ndaha'éi ñemboguata.
Mbykymi
- Umi sistema tembi'u rehegua ojapo haimete 26% umi gas efecto invernadero oñemosẽva yvy tuichakuére; mymba'ikuéra ojapóva ome'ẽ 18% caloría-gui ha katu omoheñói hetave mbyte tembi'u ñemosẽgui.
- Ñemboguata ha'e jepi sa'ive 10% peteĩ tembi'u pyporégui — pe re'úva ipohýive pe mombyry oguata va'ekuégui.
- Peteĩ jere yvy tuichakuére tembi'u ka'avógui ijapopyréva gotyo ikatu omboguejy tembi'u ñemosẽ haimete 49% ha oipe'a peteĩ yvy ñemitỹrã tuichaháicha Amérika Yvate ha Pindoráma.
- Pe metano oúva mymba oñamirũvagui ipokã rekovére ha katu imbarete: oñemboguejývo ome'ẽ ñemoro'ysã peteĩ yvypóra ñemoñare pukukue ryepýpe.
Papaha tenondegua
Pe dato aty tuichavéva tembi'u rehegua he'i peteĩchagua mba'e opárupi
Pe meta-análisis Poore & Nemecek 2018-pe guare ombyaty dato 38.700 tenda ñemitỹhágui 119 tetãme. Pe mba'e ojejuhúva mbytépe ha'e pe joavy: umi omoheñóiva proteína ka'avoguigua orekóva impacto tuichavéva jepe omosẽ sa'ive umi omoheñóiva vaka ha ovecha ro'o orekóva impacto sa'ivéva apytégui. Upéva he'ise tembi'u ñemoambue ojeroviaveha pe moõgui oúva ñemoambue rangue, ndaikatuigui rejogua ha reho pe producto impacto yvatéva guýpe.
Tembi'u mombyrykue ndaha'éi pe pokatu hekope'ỹ
Hetave producto-pe ĝuarã ñemboguata ha'e 1–9% pe pypore pavẽgui, oisãmbyhýva katu yvy jepuru ñemoambue, tyekue ñembyai, mymba ry'ai ha tembi'u mymbáme ĝuarã ñeñapytĩ. Umi producto ojeguerúva aviõme katu ndaha'éi péicha — ha katu ha'e peteĩ pehẽngue michĩetereíva ñemuha rupive, ha peteĩ kumanda kilográmo ñemboguata peteĩ paraguasu rupi ipu'akave gueteri peteĩ vaka ro'o kilográmo oñemongakuaáva ag̃uíme hetaiterei jevy.
- Vaka ro'o oúva yvy oñekytĩhague ka'aguýgui: haimete 99 kg CO₂e peteĩ kilográmo rehe.
- Tofu oñemoĩhápe ñemboguata ha ñembosako'i: haimete 3 kg CO₂e peteĩ kilográmo rehe.
- Vaka ro'o oñemongarúva kapi'ípe ag̃uigua ndaha'éi sa'i carbono-pe; ñembopasta omyasãi yvy jepuru ha metano peteĩ kilográmo rehe.
Metano, ha mba'érepa aravorei iñimportánte
Pe metano oúva mymba oñamirũvagui oreko peteĩ tekove pukukue ára pytúpe haimete pa mokõi ary, ha katu haimete 80 jey imbareteve ombyakúvo CO₂-gui mokõipa ary pukukue. Oñembyaigui pya'e, oñemboguejývo mymbakuéra retakue omoheñói ñemoro'ysã oñeha'ãkuaáva pa ary ryepýpe ha ndaha'éi sa ary ryepýpe — peteĩva umi pokatu ára jere rehegua orekóva ñembohovái pya'e.
Yvy ha'e pe ñemosẽ ñemi
Mbyte yvy ojeikokuaahágui oñeñemitỹ ha 77% upe yvy ñemitỹhágui ojepuru mymbakuérape ĝuarã, ome'ẽva 18% caloría-gui. Yvy ojepe'áva ndopytái rei: ka'aguy ha ñu oñemyatyrõva oipyhý carbon-o, ha upévare umi tembi'u jepuru rehegua ñehesa'ỹijo omombe'u peteĩ 'costo de oportunidad de carbono' py'ỹi tuichavéva pe ñemosẽ ñemboguejy tee-gui.
Mba'épa he'ise peteĩ ñemoambue peteĩteĩ
Ñemoambue peteĩ tembi'u jepivegua tetã ipirapire hetávape oje'úva peteĩ tembi'u ka'avógui ijapopyrévare ojehekýi haimete 0.8–1.5 tonelada CO₂e peteĩ tapicha rehe ary jave, ojojáva peteĩ jevy ha jeju transatlantic-pe aviõme, ha ambue ógapegua ñemoambue ndojoguái, ko'ãva pya'e voi oñepyrũ ha ndorekoiha mba'eveichagua repy.
Marandeko
Kilográmo CO₂e peteĩ producto kilográmo rehe
- Vaka ro'o60 kg CO₂e · tuichavéva
- Kesu21 kg CO₂e
- Kure ro'o7 kg CO₂e
- Tofu3 kg CO₂e
- Lenteha0.9 kg CO₂e · michĩvéva
Sapy'aitépe
Gases efecto invernadero ñemosẽ peteĩ tembi'u kilográmo rehe, mbyte yvy tuichakuére
| Tembi'u | kg CO₂e / kg | Yvy m² / kg | Y potĩ jepuru |
|---|---|---|---|
| Vaka ro'o (vaka aty) | 60 | 164 | Tuichaiterei |
| Ovecha ra'y ro'o | 24 | 185 | Tuicha |
| Kesu | 21 | 88 | Tuicha |
| Kure ro'o | 7 | 11 | Mbytepegua |
| Ryguasu ro'o | 6 | 7 | Mbytepegua |
| Ryguasu rupi'a | 4.5 | 6 | Mbytepegua |
| Tofu | 3 | 2 | Michĩ |
| Lenteha / Arveha | 0.9 | 3 | Michĩ |
Ñe'ẽnguéra jepiguáicha
Oje'évaAjogua ag̃uiguáva ha'e mba'e tuichavéva ikatuva ajapo.
Mba'épa ohechauka marandekoÑemboguata ha'e jepi sa'ive 10% tembi'u ñemosẽgui. Ñemoambue vaka ro'o ha kamby rehegua ka'avóre ipu'aka mombyry pe ag̃uiguáva joguáre.
Oje'évaVaka ro'o oñemongarúva kapi'ípe iporã ára jerépe.
Mba'épa ohechauka marandekoUmi sistema oñemongarúva kapi'ípe omosẽve jepi metano peteĩ kilográmo rehe ha oipuru hetave yvy, ombojojávo pe carbono yvýpe oñembyatýva oñemyenyhẽva avei pa ary ryepýpe.
Oje'évaAlmendra kamby ivai ve kambýgui.
Mba'épa ohechauka marandekoAlmendra kamby oipuru hetave y ambue ka'avo kambýgui ha katu haimete peteĩ mbohapyha pehẽngue kamby ñemosẽgui ha peteĩ pahaha pehẽngue ijyvýgui. Avena ha soja kamby sa'ive gueteri.
Porandu jepiguáva
- Mboýpa CO₂ oñemboguejy ojeikóramo vegano-icha?
- Haimete 0.8–1.5 tonelada CO₂e peteĩ tapicha rehe ary jave peteĩ tetã ipirapire hetávape, ha avei peteĩ ñeñongatu tuichavéva carbono rehegua yvy jepuru rupive.
- Kesu piko añetehápe oreko impacto tuichaite?
- Hẽe — haimete 21 kg CO₂e peteĩ kilográmo rehe, haimete pa litro kamby oikégui peteĩ kesu hatã kilográmope.
- Mba'e ka'avo kambýpa iporãve ára jerépe ĝuarã?
- Avena ha soja oreko pe ñemosẽ, yvy ha y jepuru apopyrã isa'ivéva; opavave ka'avo kamby ipu'aka kambýre ñemosẽme.
- Ja'u sa'ive vove so'o, ñanepytyvõ pya'eve piko jaipuru sa'ive vove ñande mba'yruguatágui?
- Hetave ógape ĝuarã hẽe, metano ñemboguejy ojapógui tembiapo pa ary pukukue ryepýpe ha tembi'u ñemoambue ndoikotevẽi tembiporu pyahúre.
- Ha mba'éichapa opyta tembi'u rembyre?
- Tembi'u rembyre omoĩve haimete 6% yvy tuichakuére oñemosẽvagui ha'eño. Ñemboguejy tembi'u rembyre ha ñemoambue tembi'u jepurúpe ningo ojoapy, ndaha'éi jeporavorã.
Tembiporu
Papaha oñemopyenda umi tembiporu oñemyesakãva ko marandeko paha gotyo.
- Poore & Nemecek, Science (2018) — Reducing food's environmental impacts
- IPCC — Special Report on Climate Change and Land
- FAO — Global Livestock Environmental Assessment Model
- UNEP — Global Methane Assessment
- Our World in Data — Environmental impacts of food
Ko kuatiápe oĩva ikatu ojeipuru jey CC BY 4.0 rupi, oñembohéravo Veg.ac.
Eko'ẽve
Eipe'a marandeko tembi'u arapokõindy japuravóvape
Pe plan de inicio de 7 días omoambue opa mba'e oje'éva peteĩ lista de compras ha receta sencilápe.