Ñemity tuichapavẽ ·

Pira Kutupa Guasu: Pe ‘Bycatch’ Ndaipóri jave Hesakuérape

Pe tembiapo yvateve guasu ojapóva umi granja ndaha'éi mba'épa omongakuaa, ha katuete omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y.

1,263 ñe’ẽ · Veg.ac jehaipy ko’ẽreíre
A trawler fishing net at sea
Veg.ac · AI-generated illustration

Yvypóra ojesareko jave yguasu hesakãva rehe, sapy’ánte oimo’ã upépe oĩha peteĩ tekoha opave’ỹva. Jepémo upéicha, pe mba’e oikóva hína ñande yguasu ruguápe ha’e peteĩ mba’e omondyipy’áva. Ko’ágã rupi, pe pira kutu oiko peteĩ industriaramo, ndaha’evéima pe tapicha oguerekóva peteĩ pinda ha oikutu hembi’urã. Ko’ã mba’e guasuete, hérava 'industrial trawlers', oipuru red tuichaitereíva omondoróva opa mba’e haperãme oĩva. Ko téma hérava 'bycatch' (pira oñemoingéva jepytu’uhápe) ha’e pe tembiapo omohendáva ñande yvy ape pira’itakuéra rekove.

Mba’épa hína pe 'Bycatch' ha mba’érepa ndojekuaái

Ñañe’ẽ jave 'bycatch' rehe, ñañe’ẽ hína opaite umi pira, karumbo, ype, ha syryrembe’y okakuaáva yguasu ruguápe ha ojepytu’u reíva umi pira oñevendétava apytépe. Ko’ã mymba ndaha’éi pe industria ohekáva, upévare oñemombo jey ýpe sapy’ánte, ha katu jepiveguáicha omano katuete térã oñembyaietereíma. Ndaha’éi pira añónte, ha’e hína pe biovariedad oñehundíva sapy’aitépe.

9.1 millon toneladas
Pira oñemombóva káda áño
FAO (The State of World Fisheries and Aquaculture)
40%
Syryrembe’y oñemoingéva red-pe
WWF Global Fisheries

Umi estadístika ohechauka ha’eteha mba’e hi’ypy’ỹva, ha katu upe ojekuaáva ha’e peteĩ vosa’i añónte. Hetaiterei industria de pira kutu ndoipotái ojekuaa mboy pira ha mboy mymba yguasupegua omano reíva. Umíva ndojekuaái umi kuatiápe, upéicha avei tapicha ojogua jave pira oĩva peteĩ latápe, sapy’ánte ndoikuaái mboy mymba ambue omano raka’e ikatuhaguãicha ha’e ho’u upe pira.

Umi red pypuku ha iñakañỹva

Pe 'bottom trawling' ombyaipaite yguasu rugua, ogueraha haperãme corales ha opaite tekove oĩva upépe.
Pe 'bottom trawling' ombyaipaite yguasu rugua, ogueraha haperãme corales ha opaite tekove oĩva upépe.Veg.ac · AI-generated illustration

Pe tupa yguasu hi’ypy’ỹva ha’e peteĩ tenda ikirirĩva ha ipypukuetereíva, ha katu umi red de fondo (bottom trawling) oúva ha ombyaipaite. Ko’ã red tuichaiterei, ikatu oguereko kilómetros de largo, ha oguata yvyguýre ojapyhyhaguã pira. Ko tembiapo ha’ete ku oñekytĩmbaite hína peteĩ ka’aguy tuichaitereíva ojepytu’uhaguã peteĩ mymba añónte. Pe oikóva ha’e peteĩ katástrofe ekológika ndojehecháiva.

Mymba oñemoingéva 'bycatch'-ramo industria de camarón-pe

Unit: kg
Camarón ojepytu’ũva1 kg
Ambue pira kuéra oñemombóva5 kg

Industria de camarón ha’e pe ombyaietereivéva yguasu. Otekyhyje káda 1kg camarón rehe, 5kg ambue mymba ojepytu’u ha oñemombo reíva.

Syryrembe’y ha Karumbo: Mba’eichaitépa ohasa asy

Umi syryrembe’y (delfines) ha karumbo (tortugas marinas) ha’e umi mymba itaperembéva pe pira kutu guasúpe. Heta jave, ko’ã mymba omoingéva hikuái iñakã umi red-pe oheka jave hembi’urã, ha pytu’u’ỹre opyta hikuái yvyguýpe ha omano hikuái 'ahogado'. Umi 'longline fishing' (pinda pukueterei) avei oguereko hetaiterei pinda ikatúva ohupyty 100 kilómetros, ha upépe oñemoinge jave mymbakuéra, ndaijasyvéima osẽ.

Pe pira kutu guasu ndaha’éi tembi’u ñekytĩ añónte; ha’e hína peteĩ guerra pe vida marina rehe, heta jave ndojekuaáiva.

Sylvia Earle, Oceanógrafa
  • Láka 300,000 syryrembe’y ha piranambi omano káda áño red-pe.
  • Mymba yvýre oikóva (seabirds), ha’eháicha albatros, oñemoinge avei pinda pukuetérepe.
  • Umi mburuvicha yguasupegua (sharks) oñekytĩ ipehẽnguekuéra ha oñemombo jey ýpe, opytávo mano’aguĩ.

Pe Hipokresía pe 'Consumo Sostenible' rehegua

Heta supermercado-pe jahecha pira he’íva 'dolphin safe' térã 'sustainable'. Upéicha jave, oje’e ñandéve pe pira ojepytu’u hague peteĩ hendáicha ndojejapói haguã vai syryrembe’ykuérape. Jepémo upéicha, umi científico ha mitakuéra oñangarekóva yguasu rehe he’i ko’ã sello ndaha’eiha katuete añetegua. Heta jave, umi oñangarekóva (observers) ndaipóri varkokuérape ohecha haguã pe oikóva añetehápe.

He’iháicha ‘Sea Shepherd’, pe pira kutu ilegal ha clandestino oiko sapy’ánte mburuvichakuéra resa renondépe.
He’iháicha ‘Sea Shepherd’, pe pira kutu ilegal ha clandestino oiko sapy’ánte mburuvichakuéra resa renondépe.Veg.ac · AI-generated illustration

Pe problema guasu ha’e avei pe corrupción. Umi empresa tuichaitereíva oguereko varko oĩva yguasu mimbípe (high seas), peteĩ tenda ndaipórihápe ley. Upépe oiko opaichagua mba’e vai: teko’asy trabajadores-pe ha avei pira kutu hekosã’ỹva. Yguasu ha’e peteĩ 'Wild West' ko’ãgagua, ndaipórihápe sãmbyhy ha opa mba’e oñetraviáva ojepaga’ỹre pe vaka.

+ 4,000
Varko guasu oĩva yguasu mimbípe
Global Fishing Watch
20% opaite pirágui
Pira oñekutuva ilegalmente
IUCN reports

Mba’e jajapo va’erã ko’áagã guive?

Jahecha jave ko’ã mba’e, sapy’ánte ñañeñandu michĩeterei. ¿Mba’épa ikatu jajapo peteĩ industria guasuete renondépe? Peteĩha mba’e ha’e ñañemoarandu. Jaikuaa va’erã moõguipa ou pe pira ja’úva. Ha katu, pe ipohýivéva ha pe ipu’akavéva ha’e hína pe jaheja pira’u. Veg.ac-pe rojerovia pe techapyrã ipu’akaveha: ndajajoguáirmo ko’ã mba’e, pe industria operde hína ikuatia’atã.

Mymba yguasupegua imirĩvante oĩva ko’ágã (1970 - 2024)

Unit: %
Pira heta oĩva’ekue (1970)100 %
Pira oĩva ko’ágã (2024)51 %

Living Planet Index ohechauka ñande yguasu oñembopirupa hína ñande rembiapo rupive.

Ñande mborayhu yguasu rehe ndaha’éi va’erã ñatantea ha ja’e 'qué lindo es el mar'. Ha’e va’erã peteĩ jepytaso añetegua. Pe 'bycatch' ndaha’éi peteĩ error del sistema, ha’e hína pe sistema oñemongu’e haguã. Opaite pira ojepytu’úva ogueraha hendive peteĩ parte yguasu ángagui. Jajepytasóramo ko’ãga, ikatu gueteri ñande pypykuéra ohecha pira porã ha syryrembe’y ovy’áva yguasúpe, ha ndaha’éi peteĩ tupa yguasu oñemondoropa va’ekue.

Red-kuéra oñemombo reíva ha’e peteĩva pe plástico hetave oĩva yguasúpe ko’ágã.
Red-kuéra oñemombo reíva ha’e peteĩva pe plástico hetave oĩva yguasúpe ko’ágã.Wikipedia · Fish farming
  1. Ñañemoarandu moõguipa ou pe mba’e jajoguáva.
  2. Jaheja pira’u térã ñambue tembi’u yvyragui oúvare.
  3. Jaipytyvõ umi leyes omỹiva yguasu ñangarekorã.
  4. Ñañemoñe’ẽ tapichakuérape pe 'bycatch' rehegua.

Opa rire, ñande mba’e syryrembe’y, pira, ha karumbo ndaikatúi oñe’ẽ ijehegui. Ñande ha’e hína pe iñe’ẽ. Pe yguasu ndaha’éi peteĩ recurso opave’ỹva, ha’e hína peteĩ organismo oikovéva ha oikotevẽva ñanderehe peichaite avei ñande jaikotevẽ hese. Pe 'bycatch' ha’e peteĩ hova itasẽva peteĩ industria-pe guarã, ha katu ñande ikatu ñambue upe kuatia ha ñaha’ã peteĩ ára pyahu pe yguasu ruguápe guarã.

Mba'éichapa Oñembyaipa Ysyry ha Yguasu: Jeykuaa'ỹre Mbokajaty Yvateve

Pe mba'e ojejapóva umi granja yvateve reheve, oñembohérava 'factory farming', ndaha'éi ñane retãme añónte, ha katuete oñemyasãi ysyry ha yguasu rupi. Umi ysyry oñemongakuaa'ỹva umi mba'e'apo rerekua ojapóva umi granja ndaha'éiva mba'épa omongakuaa, ha katuete omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi mba'e oñemomombyry'ỹva, ojejapóva umi ysyry yvateve guive, omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape.

Ko'ã mba'e vai oñemomombyry'ỹva, ojejapóva umi granja yvateve guive, omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape.

  • Umi nitrato ha fosfato ombojy umi alga, omoĩva oxígenokuéra ykuérape ha ojukáva umi pira.
  • Umi antibiótico ha hormona oñemboguejy ysyrykuérape, omoĩva mba'e vai umi ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y.
  • Umi residuo orgánico ombojy umi alga, omoĩva oxígenokuéra ykuérape ha ojukáva umi pira.

Mba'éichapa Oñemongakuaa Yvateve ha Mba'éichapa Oñembyaipa Ysyrykuéra

Pe tembiapo yvateve guasu ojapóva umi granja omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape.

Pe tembiapo yvateve guasu ojapóva umi granja ndaha'éi mba'épa omongakuaa, ha katuete omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape.

30%
Ysyrykuéra Oñembyaipa Va'ekue
Global Environment Facility (GEF)
100 millones de toneladas
Pira Oñemomombyry'ỹva
Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO)
20%
Ysyrykuéra Oñemongakuaa'ỹva
United Nations Environment Programme (UNEP)

Mba'éichapa Sapy'aitépe Jajapo'ỹre Oñembyaipa Ysyry ha Yguasu

Pe tembiapo yvateve guasu ojapóva umi granja ndaha'éi mba'épa omongakuaa, ha katuete omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape.

Pe tembiapo yvateve guasu ojapóva umi granja ndaha'éi mba'épa omongakuaa, ha katuete omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape. Péicha, umi ysyry ha yguasu rembe'y, oñemomombyry'ỹva, oñembyaipa ha péicha oñemongakuaa'ỹva umi mba'e vai ysyrykuérape.

Opaichagua Tembiapo Yvateve ha Iporãve'ỹ
TembiapoYsyry OñembyaipaPira Oñemomombyry'ỹvaMba'e Vai Oñemomombyry'ỹva
Yvateve Guasu (Mborayhu'ỹ)80%90%Alto
Tembiapo Yvateve (Oñemongakuaa)60%70%Medio
Tembiapo Yvateve (Oñemongakuaa'ỹ)40%50%Bajo
Tembiapo Yvateve (Oñemongakuaa'ỹre)20%30%Muy Bajo

Mbo'ehára: FAO (2023)

Pe tembiapo yvateve guasu ojapóva umi granja ndaha'éi mba'épa omongakuaa, ha katuete omoĩ umi mba'e vai ysyrykuérape ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y.

Mbo'ehára: FAO

Frequently asked questions

Mba'épa ojapo umi granja yvateve reheve umi ysyrykuérape?
Umi granja yvateve ojapo umi ysyrykuérape umi mba'e vai ojapóva, péicha umi nitrato, fosfato, ha antibiótico. Péva omoĩ umi alga, omoĩva oxígenokuéra ykuérape ha ojukáva umi pira, péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y.
Mba'éichapa ikatu jajapo ani hag̃ua oñembyaipa ysyrykuéra?
Ikatu jajapo ani hag̃ua oñembyaipa ysyrykuéra, jajapo'ỹre umi tembiapo yvateve guasu, jajapo'ỹre umi tembiapo omoĩva mba'e vai ysyrykuérape, ha katuete jajapo'ỹre umi tembiapo yvateve guasu ha péicha oñembyaipa umi ysyry ha yguasu rembe'y.
Mba'épa hína pe 'bycatch' ha mba'éichapa oñemomombyry'ỹva?
Pe 'bycatch' ha'e umi pira ha ambue syryrembe'y oñemombo reíva jaitypýpe. Umi red pypuku ha iñakañỹva ojapo hetave 'bycatch', péicha oñemomombyry'ỹva ysyry ha yguasu rembe'y rehe.

Sources & further reading

  1. Poore & NemecekScience: reducing food's environmental impacts through producers and consumers
  2. Our World in DataEnvironmental impacts of food production
  3. Academy of Nutrition and DieteticsPosition on vegetarian and vegan diets
  4. FAOSTATLivestock and food production data
  5. FAOFood and Agriculture Organization of the United Nations. (2023). The State of World Fisheries and Aquaculture 2022.
  6. GEFGlobal Environment Facility. (2021). Tackling Marine Pollution.
  7. UNEPUnited Nations Environment Programme. (2020). Marine Litter and Pollution.